Urobiť poriadok vo výdavkoch

Iba daňová harmonizácia rozhýbe podnikanie

Pri pohľade na vývoj slovenskej ekonomiky možno uvažovať o potrebe zmien parametrov ekonomického systému. Ekonomický priestor u nás treba zmeniť do tej miery, aby sa tu oplatilo podnikať a zamestnávať. Vláda bude musieť intenzívnejšie vnímať, že jedine malé a stredné podnikanie je motorom, ktorý môže rozhýbať ekonomiku. Pokiaľ ide o daňové zaťaženie podnikateľov, doteraz chýbal koncepčný pohľad na znižovanie nákladov. Ukazuje sa, že ani veľké zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 29 % nemalo očakávaný efekt. Už teraz je návrh na ďalšie zníženie. Ministri sa zhodujú s analytikmi v tom, že v prvom rade treba znižovať výdavky štátnej správy. Štát míňa denne o 130 mil. Sk viac ako získava, a dlhy SR rastú. Krátkodobým riešením ako oddialiť stratu strechy nad hlavou by bolo zvýšiť dane občanom, a tak splatiť dlžoby. Avšak jediným systémovým riešením je znížiť výdavky. To znamená zamyslieť sa nad tým, ktoré z výdavkov sú skutočne nevyhnutné a ktoré sú zbytočné, prípadne príliš luxusné. Partner spoločnosti Delloite and Touche Brusel, odborník na daňovú harmonizáciu a daňovú konkurenciu Anno Rainer hovorí, že mnohé sféry a odvetvia (napr. školstvo, zdravotníctvo, dôchodkové zabezpečenie, ale i výrobné podniky) fungujú oveľa lepšie a efektívnejšie, ak nie sú štátne a sú v čo najväčšej miere vystavené konkurencii na trhu. Preto je nanajvýš potrebné rozhodnúť, na ktoré sektory a služby by sa mal štát skutočne zamerať a poskytovať ich kvalitne a odkiaľ by sa mal stiahnuť. Ak bude štátny aparát menej spotrebúvať, tak si bude môcť dovoliť znížiť aj daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov. Na druhej strane úspornejší štát by mala vyvážiť zdravšia a konkurencieschopná priemyselná produkcia a s ňou súvisiaci multiplikačný efekt - rastúce príjmy a následne spotreba obyvateľstva. Úsporný režim ministra financií Ivana Mikloša potvrdzuje očakávania ekonomických expertov. Viacerí analytici už dávnejšie definovali, že nový vládny kabinet sa v prvých rokoch pokúsi o úsporné opatrenia. Znížiť dane z príjmov právnických a fyzických osôb bude môcť až potom, keď bude mať pod kontrolou verejné financie. Trafili sa aj v odhade, že dane z príjmov sa znížia až po zvýšení nepriamych daní, napríklad dolnej sadzby DPH a niektorých spotrebných daní. Zvýšenie dolnej sadzby DPH je pritom jednou z požiadaviek Európskej únie (EÚ). Sám minister Mikloš naznačil, že musíme prekonať budúci rok, aby sme opatrenia začali pociťovať na vlastnej koži a v rodinnej peňaženke. Dnešné hospodárstvo má štyri prvky: domácnosti, podniky, vládu a zahraničie. Medzi nimi sú väzby v podobe finančných tokov. Domácnosti poskytujú podnikom kapitál a pracovnú silu, za čo ich podniky platia, a domácnosti za získané peniaze nakupujú v podnikoch tovary a služby. V hospodárstve treba poznať kolobeh tokov výdavkov a príjmov. Treba preskúmať množinu platieb a množinu príjmov úplne detailne, lebo je kľúčom k tomu, ako hospodárstvo funguje. Malé výdavky obyvateľstva SR na spotrebu poukazujú na malé príjmy obyvateľstva. Hrubý domáci produkt (HDP) je nielen ukazovateľom výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale aj súčtom príjmov v hospodárstve. Aj finančné toky príjmov v národnom hospodárstve, tvoriace HDP, musia mať správne proporcie. Podiel príjmov domácností (mzdy a platy, príjmy z úrokov, príjmy z dividend, transferové platby vlády domácnostiam a transferové platby podnikov domácnostiam) na HDP vo vyspelých krajín je väčší ako 80 %, v Spojených štátoch dokonca až 85 %. U nás sa v minulých rokoch pohybovali na úrovni 55 %. Zdroje rastu príjmov existujú. Zvýšenie výroby, teda ponuky tovarov a služieb pre obyvateľstvo, osobitne potravín (napr. spotreba mlieka na obyvateľa oproti roku 1989 klesla o viac ako 20 %), naše hospodárstvo môže zabezpečiť. Možnosti sú aj na lokálnej úrovni. Pokiaľ ide priamo o daňovú oblasť, prevláda názor, že najspravodlivejšia je rovná daň. Odborníci okrem toho navrhujú zrušenie daňových výnimiek na zjednodušenie a sprehľadnenie daní, sú zástancami zrušenia majetkových daní a zavedenia čo najmenšieho počtu odpočítateľných položiek. Daňová harmonizácia rozhýbe podnikateľov - s pozitívnym dosahom na kúpyschopnosť obyvateľstva. Doterajšie i očakávané čiastkové úpravy jednotlivých daní už nie sú riešením. Pravdou je, že komplexná reforma daní ešte iba príde.

Tibor Bucha