Čo tak výdavky = príjmy?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Slovensko - štát, ktorý pred desiatimi rokmi samostatne ešte neexistoval - je popredným kandidátom na členstvo v NATO a Európskej únii. Ocitli sme sa na rozhodujúcej križovatke svojej histórie. Európska komisia, ktorá nedávno zverejnila hodnotiace správy o pokroku kandidátov, nám dala odporúčajúci certifikát. Zároveň však pripomína, že máme čo naprávať, a to najmä v takých rozhodujúcich oblastiach, ako je korupcia a nezamestnanosť. Keďže reštrukturalizácia priemyslu ešte stále nie je skončená, nezamestnanosť sa v nasledujúcich dvanástich mesiacoch sotva zníži. V bohatom regióne Bratislava, v ktorom príjem na obyvateľa je vyšší ako 100 % priemerného príjmu na obyvateľa EÚ, je nezamestnanosť pomerne nízka; v chudobných východných regiónoch nie je nijakou zriedkavosťou 25-percentná nezamestnanosť.

Je symptómom zrejme najväčšej chyby minulej vlády. Viacerí vtedajší členovia kabinetu však sedia aj v súčasnej vláde, a tak môžu iba ľutovať, že v uplynulých štyroch rokoch premeškali začatie veľkých štruktúrnych a sociálnych reforiem. Na naliehavých reformách zdravotníctva, dôchodkového systému, vzdelávania a školstva sa urobilo taktiež málo, ako aj na reforme úplne meravého a skostnateného trhu práce. Prihorúce zemiaky si vzali so sebou, a tak už od začiatku jej pontifikátu znejú varovania odborníkov. Ak bude vláda stabilizovať hospodárstvo len cez príjmy, ale základné reformy vo výdavkoch úplne prehliadne, nečaká ju nič dobré. Žiaľ, ani občana. Veľmi ťažkopádny a drahý sociálny sektor sa stal neúnosným bremenom pre rozpočet a požiera nedostatkové prostriedky, ktoré sú potrebné na financovanie produktívnych investícií. V dôsledku zvrátených stimulačných faktorov sa často neopláca hľadať si prácu; namiesto toho prekvitá práca načierno, hoci štát musí súčasne vyplácať podporu v nezamestnanosti a sociálnu pomoc.

Nebezpečenstvo, že rozpočet a deficit obchodnej bilancie a bilancie služieb budú stúpať súčasne a prinútia znovu prijať úsporné opatrenia, sa nedá zmiesť zo stola. Odborníci varujú, že aj v krajine s najväčším eurooptimizmom (70 percent Slovákov je za vstup do EÚ), bude iste zložité vysvetliť ľuďom aj ďalšie možné obete súvisiace s naším vstupom do únie. A to aj vzhľadom na pripravovaný nevyhnutný ozdravný proces ekonomiky nebude pre vládu jednoduché.