Peňazí je menej, ceny stúpajú

Ďalšie zmeny v sociálnom kúpeľnom cestovnom ruchu

Hovoriť, že kúpeľný cestovný ruch nesie v sebe ohromný potenciál hospodárskeho rastu, je akoby opakovať starú frázu. Na jednej strane táto komerčne významná forma cestovného ruchu nesie v sebe nielen zdravotný, ale aj ohromný sociálny faktor, ktorý v rámci domácej sféry bol vyjadrený v zákonoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia. Napriek tomu v návrhu zákona o sociálnom poistení schválenom 29. mája 2002 ustanovenia o kúpeľnej liečbe takmer vypadli. MUDr. Veronika Majtánová, riaditeľka odboru zdravotníckych činností Sociálnej poisťovne, situáciu vysvetľuje tým, že pri zostavovaní návrhu zákona sa zvažovalo, aby agenda preventívnej kúpeľnej starostlivosti, ktorá tvorí hlavnú časť kúpeľnej starostlivosti hradenej pacientovi Sociálnou poisťovňou, bola prevedená do agendy zdravotným poisťovniam podobne, ako je to v Českej republike, z dôvodov, že kúpeľná starostlivosť je súčasťou zdravotnej starostlivosti o občana, tzv. následná zdravotná starostlivosť. Pri hodnotení sociálneho rozmeru kúpeľnej starostlivosti je potrebné si uvedomiť, že príspevok na kúpeľnú starostlivosť, hradený Sociálnou poisťovňou, je osobitnou dávkou zo štátneho rozpočtu. Pri súčasnom stave ekonomiky nie je zvláštne, že

objem tejto dávky

sa z roka na rok znižuje. Kým v roku 2000 pridelené finančné zdroje dosiahli hodnotu 1,1 mld. Sk, o rok neskôr to bolo už len 831,8 mil. Sk, ktoré boli vo štvrtom kvartáli zvýšené na 881,8 mil. Sk. V tomto roku Sociálna poisťovňa na nákup kúpeľných poukazov zo štátneho rozpočtu získala 788,8 mil. Sk, pričom predpokladá, že za ne zakúpi 53-tisíc poukazov. Pridelené prostriedky nepostačujú pokryť existujúci dopyt, pričom ročne zostáva neuspokojených približne 40-tisíc žiadateľov. Posledná štatistika Sociálnej poisťovne z 30. septembra hovorí o 42 053 nevybavených návrhoch, ktoré evidujú pobočky Sociálnej poisťovne. Najväčší počet nevybavených návrhov je na liečbu ochorení pohybového, tráviaceho a obehového ústrojenstva, pričom narastá počet nevybavených návrhov na liečbu kožných a duševných ochorení. „Objemy pridelených prostriedkov klesajú, pričom ceny poukazov rastú,“ konštatuje Veronika Majtánová. V súčasnosti sa

cena jedného

ošetrovacieho dňa pohybuje na úrovni 637 Sk. Na porovnanie, v roku 1997 to bolo 526 Sk. Stúpajú aj ceny cestovného, ktoré je hradené pacientom v zmysle zákona.

V zákone o sociálnom poistení, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla budúceho roka, časť „kúpeľná starostlivosť“ bola upravovaná v rámci schvaľovacieho procesu v parlamente, nesie celý rad nepresností. Tie u niektorých odborníkov vyvolávajú potrebu ďalšej novelizácie zákona. Podľa MUDr. Janky Zálešákovej, prezidentky Slovenského zväzu liečebných kúpeľov a žriediel, by na zabezpečenie úplného a jednotného výkladu zákona stačila aj vyčerpávajúca vyhláška. Zákon prináša do kúpeľnej starostlivosti podstatné zmeny - Sociálna poisťovňa bude pacientovi hradiť náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou zo základného sociálneho poistenia. Ich súčasťou sú náklady na liečebnú zložku a na stravovanie, ktoré sa považuje za súčasť liečebného procesu. Ubytovanie a cestovné výdavky si bude

hradiť pacient

sám. Zákon však rozlišuje kúpeľnú starostlivosť poskytnutú nepracujúcim poberateľom dôchodkov za podmienok ako poberateľom nemocenských dávok, pričom takýmto dôchodcom bude v rámci kúpeľného poukazu preplácané aj ubytovanie a cestovné výdavky. Nepresnosť zákona v tomto prípade nepraje dôchodcom, pretože jednou z podmienok poberateľov nemocenských dávok je aj poskytnutie kúpeľnej starostlivosti za predpokladu opätovného zaradenia poistenca do pracovného procesu. Takéto znenie zákona zvádza k výkladu, že kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia by mohla byť poskytnutá len nepracujúcim invalidným a čiastočne invalidným dôchodcom. V posledných dňoch zaznievajú viaceré hlasy, ktoré avizujú posun účinnosti zákona o sociálnom poistení až k 1. januáru 2004. V prípade, ak by bol v tomto čase vypracovaný úplne nový zákon, je možné, že zmien sa dočká aj kúpeľná starostlivosť. Ide len o to, aby tieto zmeny boli efektívne a želané. Dovtedy sa zaiste dostane na rad aj prehodnotenie indikačného

zoznamu chorôb

pre kúpeľnú starostlivosť. Očakáva sa, že zdravotné poisťovne budú hradiť kúpeľnú liečbu pre viaceré indikácie, ktoré sú dosiaľ hradené Sociálnou poisťovňou. Do sféry záujmu zdravotných poisťovní by sa mala takto dostať vo väčšej miere aj zdravotná prevencia svojich poistencov. „Z môjho hľadiska by Sociálna poisťovňa zvládla zdravotnú prevenciu v prípade finančnej spoluúčasti poistencov a za predpokladu doterajšieho spôsobu jej financovania štátom,“ hovorí Veronika Majtánová. Sociálna poisťovňa má prepracovaný systém nákupu poukazov súčasne so zabezpečením prednostného uspokojovania zdravotne naliehavých stavov. Navyše podľa reálnych možností zabezpečuje zdravotnú prevenciu, ktorá by sa možno v prípade prechodu agendy zdravotným poisťovniam dostala niekam do úzadia.

Rudolfa Vallová