To ani konkurencia nevyrieši

Tlaky na zamestnanosť budú v rezorte narastať čoraz viac

Textilný a odevný priemysel má v súčasnosti okolo 47-tisíc zamestnancov, čím sa podieľa 10,7 % na celkovej zamestnanosti v priemysle. Nie je to malý podiel, predovšetkým ak vezmeme do úvahy fakt, že na nej sa vo veľkej miere podieľajú oblasti v Prešovskom, Žilinskom a nakoniec aj v Trenčianskom kraji. Pretože textilný a odevný priemysel má veľký vplyv na zamestnanosť nielen u nás, ale aj v ostatných do únie pristupujúcich štátoch, o zhodnotenie budúceho vývoja situácie sme požiadali Ing. Antona Rokašiho, prezidenta Asociácie textilného a odevného priemyslu SR (ATOP) a Ing. Jaroslava Kubečku, bývalého generálneho tajomníka ATOP, ako aj bývalého ministra hospodárstva SR. Z rozhovoru vyplýva, že na budúci vývoj priemyslu bude pôsobiť oveľa viac faktorov, ako bola dosiaľ schopná zachytávať a v našich podmienkach analyzovať domáca makroekonomická sféra. „Keď Európa reštrukturalizovala svoje hospodárstvo, textilný a odevný priemysel ponechala na jeho okraji,“ poukazuje na korene súčasnej situácie Jaroslav Kubečka. Až v roku 1996 Euratex, ktorý zastrešuje celý textilný a odevný priemysel v Európe, vypracoval štúdiu na zvýšenie konkurenčnej schopnosti textilného a odevného priemyslu, z ktorého definoval, že textilný a odevný priemysel bude zohrávať veľmi

dôležitú úlohu

v regionálnej politike. Medzitým na trhu prebiehal vývoj, ktorý navždy zmenil východiská pre európsky priemysel. Príčinou nebol len zvyšujúci sa dovoz z Číny a ostatných ázijských štátov, ale aj ekonomické napredovanie veľkých obchodných reťazcov, ktorých osobitnej štruktúre a systému predaja sa prispôsobuje aj konfekcia a textil. Problém je zložitý a je príčinou veľkého počtu konkurzov textilných a odevných podnikov v celej západnej Európe. „Aspektmi, ktoré problém vyvolávajú, sa zaoberá aj ATOP,“ informuje jeho prezident a dodáva, že mnohé analýzy robia aj orgány Európskej komisie. Jej štúdie osobitne hodnotia aj spoluprácu s Čínou, Indiou a Pakistanom, keďže do týchto krajín smerovali obrovské investície mnohé západoeurópske spoločnosti. „Pre nás je dôležité,“ ako poznamenáva Anton Rokaši, „nájsť východiská veľmi rýchlo, aby sme sa nedostali na úroveň tých európskych firiem, ktoré nevedeli dobre zhodnotiť situáciu a nepochopili

vývojové trendy

alebo požiadavky a nezmenili systém.“ Odchod týchto firiem z trhu spôsobil, že štáty EÚ v priebehu 7 - 8 rokov stratili vyše milióna pracovných miest. Situácia potvrdzuje, že ak má byť reštrukturalizácia hospodárstva úspešná, nemôže sa založiť na existencii málo výkonných a málo progresívnych odvetví. „Očakávame, že dôjde k výraznému zníženiu kapacít výroby na Slovensku a udržia sa len tí najlepší,“ hovorí Jaroslav Kubečka. Situácia skutočne nie je ružová. Čínsky dovoz, ktorého predaj pre jeho nízku cenu je navyše podporovaný veľkými obchodnými reťazcami, dosahuje v rámci štátov EÚ aj napriek povoleným kontingentom najvyššie bodové ohodnotenie. Čína sa na celkovom dovoze odevov podieľa 10 percentami, za ňou nasleduje import z Turecka a Hongkongu. Od 1. januára 2006 pre

čínsky dovoz

do EÚ nebudú platiť žiadne obmedzenia a tento fakt značne ovplyvní aj situáciu na európskom trhu, o ktorý sa zaujímajú aj ďalšie stredoeurópske a východoeurópske štáty. Ako informujú aj údaje o percentuálnom podiele zamestnanosti v textilnom a odevnom priemysle, na celkovej zamestnanosti v priemysle, má textil a odev v týchto krajinách významné zastúpenie. Podiel vývozu Slovenska do štátov EÚ síce zatiaľ medziročne stúpa, ale je čo robiť, aby sme nezačali strácať tak, ako je to v prípade Poľska a Maďarska. Napriek zaužívaným národným exportným linkám ako napríklad Bulharsko - Grécko, Rumunsko - Taliansko, Slovensko/Česko - Nemecko, Anton Rokaši upozorňuje: „Musíme byť pripravení na reštrukturalizáciu, a pokiaľ možno vzdialiť sa od konkurentov, aby sme v rámci EÚ dokázali udržať výrobu.“ Informuje, že ATOP upozorňuje svojich členov a venuje sa otázkam, ako zabezpečiť prechodové obdobie, ktoré sa skončí vstupom Slovenska do EÚ. „Celý rad podnikov je vybavených na zvládnutie tohto procesu,“ hovorí Jaroslav Kubečka a osobitne vyzdvihuje výhodu vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá sa dokáže ľahšie adaptovať na zmeny a je ich schopná zvládnuť na oveľa

vyššej úrovni,

ako je to často v zahraničí. V rámci exportných možností textilných a odevných výrobkov v poslednom období rastie dopyt po „plnej konfekcii“, čo nezvláda celý rad podnikov pre svoje hlboké podfinancovanie a nedostatok prevádzkového kapitálu. Aj preto je ďalšia fáza reštrukturalizácie pre ďalší život nepodmienečná. Ide o proces, ktorý ak má byť zvládnutý, musí byť koordinovaný, pričom štát v záujme riešenia aktívnej zamestnanosti by mal byť v prípade potreby pripravený podporiť aktivity, ktoré by posunuli hospodárstvo dopredu. „Jednou z ďalších ciest reštrukturalizácie je preorientovanie sa na výrobu technického textilu,“ upozorňuje Jaroslav Kubečka. Technický textil má obrovské uplatnenie pri obnove a výstavbe novej infraštruktúry. Príkladom ako na to môže byť sklotextil. Podobný potenciál majú aj ďalšie krajiny - naši susedia. Ide o to, kto to dokáže prvý, kto si vytvorí podmienky, aby mohol myšlienku realizovať. Konečný verdikt prinesie konkurenčný boj.

Rudolfa Vallová