DNES NIE JE NIČ

Po tom, čo sa minulý týždeň európska pätnástka dohodla na spoločnom stanovisku v otázkach financovania rozšírenia únie, akoby sa roztrhlo vrece so špekuláciami, koľko kandidátske krajiny vstupom do EÚ zarobia. V danej chvíli pritom ide o takmer bezpredmetnú debatu. Jednak sa kandidátske krajiny s finančným balíkom len zoznamujú a o ňom sa ešte bude rokovať, jednak je zo stanoviska EÚ jasné, že žiadny dramatický presun prostriedkov z Bruselu do kandidátskych krajín sa nebude konať. O vyše 600 miliárd eur, koľko po vstupe v rámci pomoci dostalo východné Nemecko, potenciálne nové členské štáty nemôžu ani

Určite, dá sa argumentovať, že tých 700 mil. eur, koľko by podľa odhadov SR malo byť plusové počas prvých troch rokov v EÚ, nie je zanedbateľný peniaz. Pomoc EÚ pre naše regióny, poľnohospodárstvo a ďalšie rozvojové programy v rokoch 2004 až 2006 by totiž asi o toľko mali prevýšiť platby SR do bruselského rozpočtu. Ibaže Slovensko členský príspevok bude musieť zaplatiť tak či tak, a to 880 miliónov eur (asi 36,9 miliardy korún) za prvé tri roky. Sú to peniaze slovenských daňových poplatníkov, ktoré Brusel v podstate prerozdelí namiesto našej vlády.

No vráťme sa k 700 miliónom eur, ktoré by sme mali z Bruselu dostať ako čistý príjem. V roku 2004 bude podľa všetkého pomoc z európskeho rozpočtu rovnaká ako predvstupová pomoc v roku 2003. Čiže stagnácia. V rokoch 2005 a 2006 finančná podpora začne stúpať, no zrejme iba mierne. Na druhej strane sa v rovnakom čase bude SR musieť vyrovnať s viacerými tlakmi a nevýhodami, ako je napríklad fakt, že naši poľnohospodári budú mať výrazne menšiu podporu ako ich kolegovia v „starých“ členských krajinách.

V dnešnom svete sa nič nedostáva zadarmo a s tým treba počítať aj do budúcnosti. Európska únia v každom prípade znamená prestíž, spôsob života, politický projekt generácie. A, samozrejme, aj obchodné a hospodárske príležitosti. No využiť ich a zarobiť si musíme už sami.

Rastislav Boldocký