Rusko včera na pol žrde

V boji proti terorizmu smrť rukojemníkov nebola márna

„Rusko prijme adekvátne opatrenia proti teroristom, nech sú kdekoľvek.“ Ruský prezident Vladimir Putin to vyhlásil včera na porade s členmi vlády. Generálny štáb ruskej armády mal od prezidenta dostať pokyny na zmeny v predpisoch pre nasadenie ozbrojených síl. Terčom preventívneho útoku sa môžu stať teroristi, organizátori terorizmu aj ich finanční podporovatelia, a to nielen na území Ruska. Podľa Putina sa „medzinárodný terorizmus správa čoraz drzejšie a brutálnejšie“. Varovanie Putina súvisí s teroristickým útokom čečenského komanda v Moskve. Členovia komanda sa v rozhovore pre televíznu stanicu NTV priznali, že plánovali útoky aj na ďalšie objekty. V ruských médiách sa objavili obavy z možného útoku teroristov na jadrové zariadenia v krajine. V Moskve a ďalších mestách platia sprísnené bezpečnostné opatrenia. Polícia sa obáva ďalších útokov zo strany teroristov a nie je vylúčené ani to, že niekoľkým teroristom sa v sobotu ráno v Moskve podarilo uniknúť.

V Rusku bol včera vyhlásený štátny smútok. Štátne vlajky boli spustené na pol žrde a v chrámoch po celej krajine sa konali zádušné omše. K budove muzikálovej scény prichádzali desiatky ľudí so sviečkami a kyticami kvetov, aby si uctili pamiatku obetí. Od nedele do včerajšieho rána prepustili z nemocníc v Moskve 339 bývalých rukojemníkov. V nemocniciach zostáva ešte 405 osôb, ktoré majú zdravotné problémy v dôsledku použitia plynu. Ako v nedeľu večer vyhlásil šéf moskovských zdravotníkov Andrej Seľcovskij, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a anestézio-resuscitačných oddeleniach sa nachádza 150 bývalých rukojemníkov. Zdravotný stav 45 pacientov lekári označujú za vážny. Doteraz zomrelo 117 exrukojemníkov. Až na jeden prípad všetky osoby podľahli komplikáciám vyvolaným vysokou koncentráciou neznámeho plynu. Ten vyvolával problémy s dýchaním, krvným obehom a navodzoval stav kómy. Typ a zloženie plynu, o ktorého použití rozhodla tajná služba FSB, ruské úrady odmietajú uviesť.

Viac obetí?

Ruský denník Deň obvinil ruské úrady zo zatajovania údajov o skutočnom počte obetí medzi rukojemníkmi. Noviny sa odvolávajú na nemenovaného moskovského kriminalistu, podľa ktorého je počet obetí vyšší než udávaných 118. Všetky nemocnice, kde hospitalizovali oslobodených rukojemníkov, i márnice dostali prísny zákaz komunikovať s médiami o diagnózach, stave pacientov a počtoch zosnulých. Ruský denník Kommersat v súvislosti s použitím neznámeho plynu poznamenáva, že rukojemníci sa v rámci boja s terorizmom mohli stať obeťami experimentu. Plyn mohol pochádzať aj zo zahraničia, ale pravdepodobnejšie je, že išlo o experimentálny preparát sovietskej éry. Použitý plyn nie je vo výzbroji policajných jednotiek ani protiteroristického oddielu Alfa.

Ruské tajné služby sa obávali nielen explózie v budove divadla v Moskve, ale aj spoločníkov teroristov medzi divákmi. Tzv. piatu kolónu tvorili štyria až šiesti „rukojemníci“ slovanského zovňajšku. Aj preto sa ruské tajné služby priklonili k použitiu účinného plynu, uviedol včera ruský denník Nezavisimaja gazeta. Pravdivosť tejto teórie podporujú aj mimoriadne prísne opatrenia, ktoré bezpečnostné orgány podnikli na „filtráciu“ oslobodených

Pomoc pozostalým

Moskovská radnica a ruská vláda včera prisľúbili rozsiahlu materiálnu pomoc rodinám obetí teroristického útoku na divadlo na Dubrovke, ako aj hospitalizovaným pacientom. Rodinám, ktoré prišli o svojich najbližších, radnica, respektíve vláda Moskvy vyplatí jednorazové odškodnenie vo výške 100 000 rubľov (asi 150 000 Sk) a náklady spojené s pohrebom. Vedenie Moskvy poskytne sumu 50 000 rubľov (asi 75 000 Sk) každému zo zranených rukojemníkov a ďalších asi 15 000 Sk ako náhradu za ujmu na majetku. Bývalí rukojemníci budú mať zaistenú rehabilitačnú liečbu a bezplatne získajú poukazy na liečebné pobyty.

Smrť nebola márna

Veľmi zaujímavo sa včera k celej dráme postavili nemecké noviny Die Welt. „Musí to byť veľmi osamelé rozhodnutie dať príkaz na oslobodenie rukojemníkov z rúk teroristov,“ píše denník. V roku 1972 sa skončil pokus o oslobodenie izraelských športovcov z rúk palestínskych teroristov krvavým fiaskom. Teraz stál Putin pred dilemou rokovať - a vyjsť z toho možno s prázdnymi rukami a 800 obeťami alebo konať - a rovnako riskovať životy časti rukojemníkov. Putin konal v enormnej časovej tiesni - a konal správne. S rastúcim počtom obetí však silnie aj kritika, ktorá je však z pohodlných kresiel lacná. Únoscovia prišli do Moskvy so zámerom zomrieť. To sa musí po 11. septembri 2001 v prípade islamských teroristov vždy vziať do úvahy a stupňuje to tlak na rozhodovanie na hranicu neznesiteľnosti. V roku 1972 sa tiež uvažovalo o použití plynu a táto myšlienka bola zavrhnutá len preto, lebo vtedy nebola k dispozícii látka, ktorá by pôsobila dosť rýchlo. Medzitým však už disponujú takouto bojovou látkou nielen Rusi. Vedomosť o tom by mohla páchateľov odradiť od podobných akcií. V takom prípade by obete nezomreli zbytočne.

(TASR, jnk)

„Musíme sa naučiť súčasne žiť v mieri a viesť vojnu. Ako v Izraeli.“

GLEB PAVLOVSKIJ, sociológ blízky Kremľu

„Nikto neveril, že by Čečeni prepustili rukojemníkov. Jasne som si uvedomil, že bude veľa mŕtvych. Nikto z nás si nemyslel, že sa podarí oslobodiť všetkých živých a zdravých.“

OLEG ZIOGONOV, ruský spolupracovník francúzskych médií, jeden z rukojemníkov v divadle

Doplnok - ak treba ku textu

Napätie v Čečensku

Moskva včera prostredníctvom námestníka generálneho prokurátora Ruskej federácie Sergeja Fridinského odmietla politické rozhovory s lídrom čečenských separatistov Aslanom Maschadovom. Podľa ruskej prokuratúry sa s Maschadovom môže zhovárať len vyšetrovateľ, a aj to len o obvineniach na jeho adresu a o podmienkach, za ktorých sa spolu s bojovníkmi vzdá ruským úradom. Maschadov bol za prezidenta Čečenska zvolený v roku 1997, Moskva ho však neuznáva. Napätie panuje v Čečensku, kde policajné a vojenské sily pokračujú v pátracích operáciách.