Radia nám čím skôr vytriezvieť z investorskej horúčky
Nemecká automobilka Volkswagen investovala v rokoch 1994 až 1996 okolo 107 mil. DEM, v rokoch 1998 až 2000 (teda po tom, ako v roku 1998 začalo platiť vládne nariadenie o udelení 10-ročných daňových prázdnin pre VW) ďalších 810 mil. DEM. Hovorca a člen predstavenstva spoločnosti VW Slovakia Jozef Uhrík otvorene priznáva, že práve zásluhou spomínaného nariadenia kabinetu V. Mečiara nemecká automobilka nemohla tieto peniaze použiť inde. Pritom museli dosiahnuť predpísaný rast výroby a exportu. Celkovo nemecká matka v našej lokalite investovala doteraz od založenia spoločnosti v prepočte viac ako 40 mld. Sk (takmer 2 mld. DEM). Rok 2001 figuruje ako rekordné investičné obdobie v celom automobilovom priemysle SR. Tieto investície predstavujú objem viac ako 28 mld. Sk (takmer 1,4 mld. DEM) a z toho podstatná časť smerovala do technológií. Slovensko sa zaviazalo, že po vstupe do EÚ nebude poskytovať podobné, z hľadiska únie neštandardné zvýhodnenia. A práve VW varuje pred plným odovzdaním moci do rúk zahraničného investora. Ani jeden nie je totiž charitatívnou inštitúciou, prvoradý je zisk a prosperita. Máme teraz na mysli záujem VW presunúť časť výroby automobilov zo Španielska (zhodou okolností) do SR. Náklady koncernu na výrobu by sa mali znížiť asi o 30 %. V tomto prípade môžeme profitovať, no možno už nasledujúci podobný krok svetovej firmy pôjde na náš úkor. Minister financií Ivan Mikloš využil príklad VW na potvrdenie a zovšeobecnenie doterajších vízií, že čas Slovenska ešte len príde a investori sa začnú k nám hrnúť. S nimi oživenie malého a stredného podnikateľského stavu, ktorý je na globálnych hráčov v každej krajine prirodzene naviazaný. Nuž, bolo by to absolútne v súlade s potrebami podkapitalizovanej slovenskej ekonomiky, aj s dosahom na štátnu pokladnicu. Minister financií správne odhadol okamžité správanie sa investorov na ceste k znižovaniu nákladov. Áno, v smere lacnejšej pracovnej sily a zefektívňovania výrobného procesu stále pôjdu ďalej na východ. Logistiku majú veľké firmy do detailov prepracovanú, o umiestnení investície rozhoduje doslova každé euro. Koniec koncov, takto prišiel aj VW na Slovensko. Ak teda v prípade SR vyjdeme z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, reálny rast miezd sa bude pohybovať ani nie dvojpercentnou rýchlosťou. Preto nám v najbližšom období vyrovnávanie s platovou úrovňou EÚ nehrozí. O roku 2003 to možno povedať so stopercentnou istotou. Preto sa podľa štúdie vypracovanej Economist Intelligence Unit bude prílev priamych zahraničných investícií do krajín strednej a východnej Európy naďalej zvyšovať. Značné rozdiely medzi kandidátskymi krajinami v ich prilákaní v rokoch 1996 - 2000 odrážajú veľkosť trhu, kvalitu celkového podnikateľského prostredia, výšku mzdových nákladov, vybavenosť prírodnými zdrojmi, rozdielne privatizačné metódy a prístup na trh. Aj keď sa možnosti investovania prostredníctvom privatizácie vyčerpajú, zvýšia sa investície na zelenej lúke, ako aj reinvestície v existujúcich podnikoch so zahraničným kapitálom. Slovensko spolu s Českom bude mať najvyšší podiel prílevu priamych zahraničných investícií na HDP (7 %) a v prepočte ich prílevu na obyvateľa by sa podľa prognóz malo do roku 2005 zaradiť hneď za Česko. Popri subvenciách z EÚ patria priame zahraničné investície k dvom hlavným tokom, ktoré spolu s obchodnými budú prúdiť z EÚ do SR po jej prijatí za člena. Členstvo v EÚ umožní, aby Slovensko participovalo na ich vnútorných tokoch v rámci únie, ktoré sú najsilnejšie aj z celosvetového hľadiska. Rovnaké pravidlá vnútorného trhu budú zárukou istoty pre zahraničných investorov, čím sa zníži ich podnikateľské riziko. Členstvo SR v EÚ rozšíri priestor na prilákanie priamych zahraničných investícií aj z ostatných regiónov, najmä USA a Japonska, ktoré cez náš trh budú môcť vstupovať či obsluhovať trhy EÚ. Avšak z dlhodobého hľadiska musíme pre ekonomiku tejto krajiny spraviť viac. Globálni hráči totiž pôjdu ďalej na východ v každom prípade, a podaktorí zakotvia na Ukrajine alebo v Číne dokonca aj bez toho, aby sa medzitým na prechodné obdobie zastavili u nás. Mimochodom, Ing. J. Uhrík sa pred pár dňami vrátil práve z pracovnej cesty v Číne. O to viac by mal minister hľadieť na to, aby ruka v ruke s nevyhnutnou reštrikciou v spotrebe nešetril pri ozdravovaní ekonomiky a podpore podnikateľských subjektov v nej ako potenciálnych prispievateľov do štátnej pokladnice. Rakúsky denník Der Standard citoval šéfa Slovenskej obchodnej a priemyselnej a komory (SOPK) Petra Mihóka, podľa ktorého slovenskú ekonomiku smerom k zahraničiu ovplyvňuje dvadsať nadnárodných koncernov. Z ich závodov pochádza 90 % exportu. Keď sa tieto koncerny dostanú do odbytovej krízy, naruší sa stabilita hospodárstva. Standard dodáva, že sa Slovensku pomstí to, že veľmi stavilo na zahraničných investorov a zanedbalo finančnú pomoc na rozvoj domáceho podnikateľského sektora. Nová vláda M. Dzurindu nemá teraz v dôsledku napätej rozpočtovej situácie možnosť pomôcť strednému stavu. Vedúci stálej reprezentácie Hospodárskej komory Rakúska v Bruseli Stefan Pistauer pri analýze skúseností Rakúska so vstupom do EÚ za jeden z negatívnych dosahov začlenenia sa do únie označil citeľné zvýšenie nezamestnanosti. Dnes však po Holandsku (2,4 %), Luxembursku (2,6 %) je Rakúsko (3,9 %) pred Dánskom a Írskom (po 4,2 %). Pod tento pozitívny vývoj sa podpísala nielen ústretovosť voči veľkým hráčom, ale aj cielená štátna finančná injekcia rakúskym podnikateľským subjektom. Tí sú oporou domácej ekonomiky, ktorá sa takto stáva menej zraniteľnou, aj keď náčelníci štábov vo svetových centrálach vyhlásia manévre. Na Slovensku podobnú odolnosť zatiaľ budujeme len veľmi pomaly.
