Korupcia v bavlnke

Čo na to prokuratúra i súdnictvo?

Boj proti korupcii rezonoval ako ústredná téma na stretnutí novinárov s predvstupovým poradcom EÚ pre boj proti korupcii, španielskym prokurátorom Jorge Espinom a jeho spolupracovníkmi, dozorujúcou sudkyňou Rosariou Guedeaovou a dozorujúcim prokurátorom Luisom Fernándezom. Ako povedal riaditeľ antikorupčnej jednotky Mário Virčík, protikorupčný boj na Slovensku má tri základné piliere, prevenciu, represiu a vzdelávanie, zvyšovanie vnímavosti verejnosti proti tomuto problému. V podstate ide o vytváranie takých regulačných opatrení, ktoré by obmedzovali výskyt korupcie, predovšetkým subjektivizmus v rozhodovaní na rôznych stupňoch správy. Ako príklad uviedol predchádzajúcou vládou schválenú licenčnú politiku a ministerstvo hospodárstva, kde by sa z 20-tisíc ročne udeľovaných licencií malo zrušiť približne 16-tisíc licencií udeľovaných v režime automaticky. Ich existencia nie je opodstatnená, pretože ide len o monitoring pohybu tovaru a služieb cez hranice, čo robia aj colné orgány. Ostatné licencie by mali byť podľa neho udeľované v režime aukcií a v nich rozhodne

cena za jednotku

alebo množstvo, pričom žiadatelia podajú svoje ponuky transparentným spôsobom. Skúsenosti ukazujú, že podobnými opatreniami možno k odbúraniu korupcie prispieť efektívnejšie, aj keď na verejnosti má možno väčší efekt hoci len jeden odsúdený. Jednoducho postupy, ktoré neprinášajú okamžitý výsledok, sú vo verejnosti menej populárne. Neúspešná bola i prezentácia takého postupu v novinárskej obci, kým v odborných kruhoch ho prijímajú oveľa pozitívnejšie. Širším problémom z hľadiska možnej korupcie sú dotácie, subvencie a príspevky, pričom Centrálna koordinačná jednotka pre boj proti korupcii sa ním mieni ďalej zaoberať, predovšetkým z hľadiska efektívnosti a transparentnosti udeľovania dotácií. Pozitívne pôsobí v tomto smere i zriadená internetová stránka. K nej by mala pribudnúť ešte jedna, na ktorej sa záujemcovia o problematiku dozvedia i to, kto

získal dotáciu

a za akých podmienok. Vďaka silnému konkurenčnému prostrediu sa do kontroly transparentnosti zapojili aj samotní žiadatelia. Antikorupčná jednotka sa podrobnejšie chce zaoberať aj účinnosťou dotačného systému v štátnej správe. Je známe, že dotácie majú na trhový mechanizmus deformačný charakter. Je snahou objem dotácií obmedziť na minimum, ale zvýšiť ich nárokovateľnosť. Ďalším zaujímavým projektom je odstránenie sklzov na katastroch. Vláda v predchádzajúcom volebnom období vyčlenila na ich odstránenie približne 40 mil. Sk. Tieto prostriedky by mali slúžiť na zaplatenie nadčasov a podobne. Najskôr bolo potrebné zaviesť účelovú dotáciu, aby sa staré sklzy odstránili a druhým krokom bude systémové riešenie, reforma administratívneho riadenia katastrov, ako aj finančná reforma. Predpokladá sa, že sklzy na katastroch sa podarí odstrániť do leta budúceho roka. V podstate ich odštartovali výrazné zmeny majetkových pomerov za posledných vyše desať rokov a nárast práce z toho dôvodu. Kým však počet pracovníkov na katastroch vzrástol od roku 1993 maximálne o 30 percent, počet návrhov na vklad sa zdvojnásobil. Reformy spočívajú v tom, že časť práce na katastroch môže byť financovaná aj z poplatkov. Zo štátneho rozpočtu by sa platila len práca

geodeta a právnika

a ostatné z vlastných zdrojov. Očakávania sú pritom také, že už v druhom polroku 2003 budú katastre vybavovať návrhy na vklad v zákonom stanovenej lehote do 30 dní. Významným projektom v prevencii je aj databáza predvstupových prostriedkov EÚ, fungujúca na internetovej stránke, ktorú čoskoro obohatí ďalšia, podrobnejšia. Z nej sa verejnosť bude môcť dozvedieť aj to, ako boli prostriedky z európskych fondov použité. Podľa Mária Virčíka široký záber Centrálnej koordinačnej jednotky pre boj proti korupcii sa do budúcnosti zrejme zúži na oblasť prevencie. Verí tomu, že bude schopná koordinovať činnosť všetkých zložiek spoločnosti s dosahom na represné zložky a tretí sektor. Podľa jeho názoru najslabším článkom v boji proti korupcii bola počas uplynulých štyroch rokov represia. Pomôcť by však mal zákon o špeciálnom prokurátorovi, a to v prvom rade tým, že sa systém vyšetrovania

prípadov korupcie

bude centralizovať. To znamená, že sa prerušia na regionálnej úrovni vzťahy a previazania medzi sudcami, vyšetrovateľmi a kriminálnikmi. Na druhej strane vyšetrovanie na centrálnej úrovni umožní aj účinnejšiu kontrolu zo strany médií a verejnosti, proces bude transparentnejší a štát dokáže zabezpečiť oveľa efektívnejšiu ochranu zainteresovaných. Experti španielskej justície, ktorých skúsenosti z boja proti korupcii nájdu uplatnenie aj u nás, si myslia, že problémy v tejto oblasti nie sú na strane vlády, ale v tom, že existuje určitá inštitucionálna zotrvačnosť. Pocítili ju zo strany súdnych orgánov, polície a aj myslenia ľudí. Chybou je, ak sa verejnosti predostreté prípady s náznakmi korupcie nedotiahnu do konca. Občan sa potom cíti zaskočený a politik získa pocit, že je nepostihnuteľný. Nad niektorými

známymi prípadmi

španielski experti tak trochu „nechápavo“ pokrútili hlavami a myslia si, že na Slovensku je problém korupcie veľmi vážny. A ak je korupcia aj v súdnictve a prokuratúre, problém je o to závažnejší, pretože práve tieto inštitúcie by mali niesť zodpovednosť za jej odstránenie.

Peter Farárik