Boľavé agrofinancie

Doterajšie straty za 45 mld. Sk

V roku 1992 založili v Nitre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK). Tým sa začala nová kapitola v histórii agrárnej samosprávy. Tento sektor v tom čase prechádzal hlbokou krízou. Nevyhranenosť názorov na orientáciu ekonomických a spoločenských zmien viacerí politici maskovali poukazovaním na potrebu zásadných agrárnych reforiem. Ohrozená bola samotná podstata podnikania na pôde a družstevná myšlienka stará 150 rokov. Pri príležitosti výročia komory poskytol Hospodárskemu denníku rozhovor jej terajší predseda Ivan Oravec. Ako uviedol, komora vznikla v čase, keď sa bolo treba zo všetkých síl zasadzovať za uskutočňovanie rozvojovej a nie deštruktívnej agrárnej politiky. „Život ukazoval, že v dôsledku chýb dochádzalo k deformáciám základných hodnôt, chaotickému útlmu poľnohospodárskej výroby, zvyšovaniu produkčných nákladov a poklesu efektívnosti. Agrárna koncepcia štátu , ktorá sa spoliehala výhradne na liberalizáciu cien, reštriktívnu finančnú politiku a samoregulačné pôsobenie trhu, spočiatku zlyhávala. Chyby sa hľadali len v agropodnikateľoch. To zapríčinilo degradáciu roľníckeho stavu a spracovateľov potravín.“ Podľa Ivana Oravca agrokomplex doplatil v tom čase na nerovnovážny cenový vývoj vstupov a výstupov. Spolu so značným znížením dotácií

utrpel stratu

vyše 45 mld. Sk, keď iba vlaňajší rok priniesol vytvorenie mierneho zisku. „Katastrofálne klesli stavy hovädzieho dobytka, ale aj zamestnanosť v rezorte. Pri výraznom raste produktivity práce sa znížila v prvovýrobe mzdová parita a tento trend stále pokračuje. V prvom polroku 2002 bola priemerná mesačná mzda 9648 Sk. To je len 71,4 % priemeru v celom hospodárstve. V hodinových zárobkoch sme klesli ešte viac, na 67,9 % celoštátneho priemeru. Klesajúca výroba základných potravinárskych produktov v predchádzajúcich desiatich rokoch mala negatívny vplyv aj na využívanie kapacít v potravinárstve, službách a spomaľovanie tempa ich modernizácie,“ zdôraznil predseda SPPK. Komora podľa jej predstaviteľa kriticky hodnotila neuvážené rozhodnutia, ktoré

viedli k útlmu

agrárnej výroby a znižovaniu konkurencieschopnosti. Zároveň však navrhovala spôsoby riešenia problémov. Veľmi často však narážala na nepochopenie a neochotu výkonnej i zákonodarnej moci. V tejto súvislosti Ivan Oravec ocenil možnosť vyjadrovať stanoviská na Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo, v hospodárskej rade vlády, vo vedení ministerstva pôdohospodárstva, ale aj v prezídiu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Na otázku, ako hodnotí snahu niektorých potravinárskych organizácií odčleniť sa od ministerstva pôdohospodárstva a prejsť pod ministerstvo hospodárstva, povedal: „Rozhodujúca časť členských organizácií komory vyjadrila nesúhlas s avizovanou možnosťou takéhoto presunu. Veď prvovýroba a spracovanie potravín

sú prepojené

nielen dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi, ale aj majetkovo. Naša komora chce požiadať vedenie rezortu pôdohospodárstva o zvýraznenie pozícií potravinárskeho priemyslu v organizačnej štruktúre rezortu vytvorením samostatnej sekcie. Myšlienke oddelenia poľnohospodárov a potravinárov sa nevenujú ani naši partneri v krajinách V 4.“ Predseda SPPK nám tlmočil obavy z toho, aký rozsah podpory vyčlení nová vláda pre agrokomplex zo štátneho rozpočtu, lebo rok 2003 bude rozhodujúci z hľadiska prípravy na vstup do EÚ. „Devalorizácia agrárnych dotácií namiesto ich valorizácie, obsiahnutej v zákone o poľnohospodárstve, môže mať negatívny dosah na podnikateľskú sféru. Pripomíname, že pred niekoľkými dňami oznámil predseda poľskej vlády zvýšenie budúcoročnej rozpočtovej kapitoly ich ministerstva poľnohospodárstva až o 16 %. Maďarsko predtým tiež zvýšilo agrárny rozpočet. Česko prostredníctvom intervenčnej agentúry pomohlo výrobcom predať svoju produkciu za primerané ceny a v rozpočte na budúci rok avizuje navýšenie financií pre poľnohospodárstvo o ďalších 1,5 mld. CZK,“ dodáva Ivan. Oravec.

Vladimír Turanský