Na nížine je to zložitejšie

Na jar ich ohrozujú záplavy, v lete býva nedostatok vody

V rámci vodohospodárskych úprav sme na Východoslovenskej nížine upravili 316 km vodných tokov a vybudovali 453 km ochranných hrádzí. Pri výstavbe retenčných objemov ovplyvňujúcich vodné pomery, vybudovali vodnú nádrž Zemplínska Šírava na Laborci. Mimo územia nížiny sme postavili vodnú nádrž Malá a Veľká Domaša na Ondave a vodárenskú nádrž Starina na Ciroche v povodí Laborca. Na zachytávanie veľkých vôd na Medzibodroží je vybudovaný polder Beša a tzv. Kucanský polder, ktoré slúžia ako suché nádrže. Vodné pomery na Východoslovenskej nížine boli vždy výrazne ovplyvňované vodnými tokmi, ktoré cez toto nížinné územie pretekajú. Nedostatočné spádové pomery v dolných častiach povodí týchto riek boli príčinou častých záplav, tie spôsobovali pravidelne veľké škody. Oneskorovali sa poľnohospodárske práce a znehodnocovala úroda. Znečistené bývali domové studne, ktoré sa stávali zdrojom rôznych ochorení a nákaz. Každým rokom bolo zaplavených okolo 45-tisíc hektárov pôdy a 100-tisíc hektárov pôdy bolo podmáčaných. Vodná nádrž

Zemplínska Šírava

s objemom 304 miliónov kubíkov má kľúčové postavenie v tomto regióne. Ide o nádrž s najväčším retenčným objemom v celej SR s kapacitou 70 milión kubíkov. Veľká Domaša s objemom 187,5 milióna kubíkov významne ovplyvňuje prietoky na Ondave. Polder Beša je významnou suchou nádržou s kapacitou 53 miliónov kubíkov, vybudovali na zníženie povodňovej vlny Laborca a Latorice až o 600 kubických metrov za sekundu. Vodárenská nádrž Starina (59,6 milióna kubíkov) zabezpečuje vodu na pitné účely. Jej retenčný priestor znižuje povodňovú vlnu o 29 %. Po úpravách nížiny dochádzalo tiež k výrazným povodniam, ktoré sa svojimi parametrami priblížili alebo aj prekročili historické povodne. Bolo to napríklad v rokoch 1974, 1979, 1980, 1992, 1999 a 2000. Na týchto tokoch pozorujeme všeobecný trend zanášania a zarastania brehov, čím sa zmenšuje profil i sklon. To

má za následok,

že v súčasnom stave neodvedú korytá 100-ročný prietok. Povodie rieky Bodrog, skladajúce sa zo štyroch hlavných riek (Latorica, Laborec, Uh a Ondava), vzájomne sa stretávajúcich na malom priestore, predstavuje z hydrologického hľadiska zložitý systém. Ide o nepriaznivý vplyv na tvorbu veľkých vôd a povodňových situácií v tejto oblasti. Z uvedených riek len povodia Laborca a Ondavy sa celé nachádzajú na našom území. Z celkovej plochy povodia Uhu je na území Slovenska len 39 %, zvyšok na Ukrajine. Podobne je to pri Latorici. Z celkovej plochy jej povodia sa na našom území nachádza iba 6 %. Bodrog opúšťa naše územie na kóte 94 metrov nad morom, čo je najnižšie položené miesto na území Slovenska. Najdlhším tokom v povodí je Latorica, ktorá je dlhá približne 188 km a pramení na Ukrajine. Naším územím preteká

iba jej výustná časť

dlhá 31,4 km. Laborec pramení v Nízkych Beskydách a má dĺžku 129 km. Uh vzniká spojením niekoľkých prítokov. Po spojení s Uhom tečie ohrádzovaný a upravený Laborec až po Latoricu. Bez významnejšieho prítoku tečie Latorica až po sútok s Ondavou. Tá spolu s Topľou, ktorá je jej najväčším prítokom, odvodňuje celú západnú časť Nízkych Beskýd a do povodia Bodrogu prispievajú plochou 3354,7 štvorcových kilometrov. Ondava po sútok s Latoricou je dlhá 144,4 km a pramení tiež v Nízkych Beskydách. Sútokom Ondavy s Latoricou vzniká samotný Bodrog, ktorý má po ústie do Tisy dĺžku 65 km. Z toho je na území Slovenska len 15 km. Do čiastkového povodia Bodrogu je začlenená aj rieka Tisa so svojím malým medzipovodím, ktorá v krátkom úseku tvorí štátnu hranicu. Z celkovej plochy povodia Bodrogu 11 552 štvorcových kilometrov leží na Slovensku 7272. Prvé

vodomerné stanice

v tejto oblasti vznikli na konci 19. storočia. Ich sieť vznikala prevažne do roku 1970. Meranie prietokov sa začalo okolo roku 1920 a systematické vyčísľovanie priemerných denných prietokov vo vybraných staniciach v 30. rokoch minulého storočia. Najzákernejšou riekou bola Latorica. V roku 1924, keď sa vyskytla jedna z najväčších povodní, táto rieka niektoré obce celkom zatopila. Ani na juhu od Latorice neboli najlepšie podmienky na život. Preháňali sa tam suché vetry, ktoré v lete prinášali oblaky piesku. Úrodné nivy sa menili na pustatiny. Tento región v lete trpel nedostatkom vody a naopak na jar bol vodami zaplavovaný a celé územie sa menilo na húštiny, vŕbové džungle a močiare, v ktorých boli komáre, moskyty, cikády a kliešte. Medzi rozhodujúce vodohospodárske úpravy na Východoslovenskej nížine v rokoch 1953 až 1963 patrila úprava tokov a ich ohradzovanie. Na Ondave boli vybudované hrádze na dolnom toku, na Laborci v úseku južne od Michaloviec. Na riekach Uh a Latorica v úseku od štátnej hranice s Ukrajinou a na Bodrogu po štátnu hranicu s Maďarskom. Prietočnosť upraveného koryta Bodrogu sa postupne rokmi zmenšila. V dôsledku vzdutia od rieky Tisy, ako aj vplyvom výstavby vodného diela Tiszalok, dochádza k sedimentácii a k zanášaniu koryta.

Vladimír Turanský