|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 3.Októbra 2002 | |||||||||||||||||
|
![]() |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stratený japonský leskJaponská ekonomika v poslednom desaťročí zažíva najhoršie chvíle od skončenia druhej svetovej vojny. Už dávno sú preč časy, keď sa krajina považovala za ekonomický zázrak. V súčasnosti po niekoľkoročnej recesii, deflácii a po desaťročí sústavného hospodárskeho poklesu inštitucionálni investori húfne opúšťajú neistú pôdu japonského cisárstva. Utekajú preč Podľa prieskumu agentúry REUTERS, ktorá oslovila investorov z Nemecka a Veľkej Británie, vyplýva, že tí znižujú podiel svojich investícií v japonských akciách a vo vládnych dlhopisoch. Výhodnejšie sa stávajú investície v Európe a najmä v USA. Podľa vývoja jenu a akciového indexu japonskej burzy je jednoznačne vidieť, že tak nerobia len obchodníci zo starého kontinentu. Hlavný index japonskej burzy Nikkei 225 klesol z hodnoty 20 000 bodov (v roku 2000) na súčasných 9000 bodov. Takýto nepriaznivý trend je možno badať už od začiatku 90. rokov, aj keď šlo len o mierny pokles. Podobne v reakcii na nepriaznivý vývoj reaguje aj japonská mena. Jen oproti doláru si od začiatku roku 2000 pohoršil takmer o 25 %, keď z hodnoty 103 JPY/1 USD sa dostal na súčasnú úroveň 123 JPY/1 USD. Problémom japonskej ekonomiky sú podobne ako pred niekoľkými rokmi u nás zlé úvery domácich bánk. Ešte začiatkom 90. rokov japonské banky triumfovali v rebríčku najväčších a najziskovejších finančných inštitúcií. Za posledných 10 rokov ich však na čele vystriedali peňažné inštitúcie najmä z USA a Európy. Menové krízy, ktoré otriasli ázijskými tigrami, pohli aj najsilnejšou ekonomikou tohto regiónu. Najväčšími dlžníkmi týchto krajín boli práve japonské banky, ktoré sa prakticky z večera do rána stali držiteľmi zlých aktív. Situácia v tejto krajine vyvrcholila do niekoľkoročnej recesie, ktorej dôsledkom je aj najvyšší nárast nezamestnaných od konca druhej svetovej vojny. Miera nezamestnanosti sa dnes pohybuje na úrovni 5,4 %. Na vine sadzby? Niektorí ekonómi sa však domnievajú, že problémy japonskej ekonomiky začali oveľa skôr a súvisia s takmer nulovými úrokovými sadzbami. Nízke sadzby podľa nich spôsobili nárast pôžičiek, ktoré sa použili na inak neefektívne investície. Aj keď sa na prvý pohľad súčasné ekonomické problémy Japonska zdajú pre našinca vzdialené, je potrebné si všimnúť širšie súvislosti. V dnešnom globálnom svete investície nepoznajú takmer žiadne hranice. Veselo si pritekajú a odtekajú do tej krajiny, ktorá je z hľadiska investora najvýhodnejšia. Celosvetové hospodárstvo stagnuje. Tri najväčšie svetové ekonomiky (Spojené štáty, Nemecko a Japonsko) sú v recesii alebo sa k nej blížia. Preto náznak oživenia v jednej z týchto teritórií znamená v konečnom dôsledku zlepšenie aj v ostatných, a tým vzrastá nádej na zvýšenie svetového ekonomického rastu. Podľa posledného vývoja sa však oživenie Japonska v najbližšom čase nedá očakávať. Investori aj napriek nie najpriaznivejšej situácii v USA nechávajú svoje investície aj naďalej umiestnené zväčša v dolárových aktívach. Ešte stále veria, že americká ekonomika sa vzchopí skôr ako európska či japonská. Marcel Laznia |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||