DOVOZU ZASVIETILA ZELENÁ

Od utorka 1. októbra nadobudli účinnosť dve vyhlášky z dielne MH SR. Prvá stanovuje najmenší objem ročnej spotreby, od ktorého je odberateľ elektriny a plynu oprávnený uzatvárať zmluvy o ich dodávkach z tuzemska či zo zahraničia a súčasne stanovuje najvyšší podiel elektriny vyrobenej v zahraničí na ročnej spotrebe odberateľa. Druhá vyhláška stanovuje pravidlá rozvodu pre oprávnených odberateľov. Po dlhých diskusiách a výhradách najmä predstaviteľov Slovenských elektrární (SE) k návrhom znenia vyhlášky sa

očakávala jej platnosť až od 1. januára 2003. Už aj preto, lebo dovoz zo zahraničia je možný podľa doteraz platnej vyhlášky MH SR č. 562/2001 až po 60 dňoch od podania žiadosti na Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS), ktorá prenos elektriny zabezpečuje. Prečo potom také ponáhľanie? Generálny riaditeľ sekcie energetiky, nerastných surovín a hutníctva MH SR Jozef Urmín k tejto téme dodal, že kým sa na jednej strane niektoré subjekty (najmä SE) obávajú straty časti trhu po otvorení „dovozu“ elektriny zo zahraničia, viaceré z veľkých podnikateľských subjektov majú záujem vybrať si takého dodávateľa, ktorý ponúkne výhodnejšiu cenu alebo službu. Na tento fakt upozornil pred niekoľkými mesiacmi aj minister hospodárstva Ľubomír Harach, keď pre Hd o. i. povedal: „Veľkoodberatelia, teda priemyselné podniky, nemôžu mať drahšiu elektrinu ako ich konkurenti v okolitých krajinách.“ Zo znenia prvej uvedenej vyhlášky konkrétne vyplýva, že odberatelia s ročnou spotrebou nad 100 GWh elektrickej energie môžu doviezť ešte v tomto roku zo zahraničia jednu dvanástinu svojej spotreby za posledných 12 mesiacov (pre odberateľov plynu s ročnou spotrebou nad 25-tisíc kubíkov neplatí 1/12, tam obmedzenie vyplýva len zo zmluvy „ber alebo plať“). „V prípade elektriny ide asi o 20

podnikateľských subjektov v SR, ktoré dovedna spotrebujú

takmer 8 TWh

elektrickej energie, čo je približne 27 % celkovej spotreby na Slovensku,“ dodal J. Urmín. Ako povedal, keby všetci dvadsiati využili ponúkanú možnosť, zo zahraničia by doviezli asi 0,65 TWh elektriny. Z uvedeného počtu odberateľov nad 100 GWh elektrickej energie však zatiaľ prejavili záujem o dovoz len štyri podniky, čo je teda len niečo vyše 0,1 TWh. Od 1. januára 2003 bude liberalizácia trhu s energiami, ktorá je jednou z podmienok vstupu do EÚ, pokračovať. Trh sa otvorí pre oprávnených odberateľov s ročnou spotrebou nad 40 GWh elektriny alebo 15 miliónov kubíkov plynu. Zo zahraničia už budú môcť doviezť až tretinu svojej ročnej spotreby. Na našu otázku, či sa v danej situácii budú môcť predstavitelia SE správať ako

dobrí hospodári

a zatvoriť neefektívne zdroje, ktoré vyrábajú najdrahšiu elektrinu (elektrárne využívajúce hnedé slovenské uhlie, s významnými investíciami do ekológie), nám J. Urmín povedal: „SEPS tieto elektrárne s možnosťou poskytovania regulačného výkonu potrebuje na zabezpečenie podporných služieb na dosiahnutie spoľahlivej dodávky elektriny zodpovedajúcej kvality. Navyše, od 1. januára 2003 určí ceny za jednotlivé druhy elektriny a služby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pri stanovení cien za elektrinu zohľadní oprávnené náklady (vrátane oprávnených uviaznutých nákladov) a primeraný zisk tak, aby sa Slovenským elektrárňam kompenzovali aj náklady,

ktoré im vznikli

tým, že po zmene regulačného režimu a otvorení trhu prestali byť niektoré ich aktíva konkurencieschopné.“ Na otázku, kedy sa otvorí trh s energiami pre všetkých odberateľov, J. Urmín povedal, že v súčasnosti sa pripravuje nový energetický zákon. Jeho návrh sa dokončí v prvom polroku 2003, keď už budú môcť byť doň zakomponované aj nové, prípadne aktualizované smernice EÚ, týkajúce sa otvárania trhu pre tých najmenších odberateľov, teda domácností. Podľa nich by od 1. januára 2004 mali mať možnosť vybrať si dodávateľa elektriny alebo plynu všetci odberatelia s výnimkou domácností. Skúsenosti z otvárania trhu s elektrinou v Európe (vo viacerých krajinách sa už trh otvoril na 100 %) ukazujú, že dosiaľ zmenilo pôvodného dodávateľa a uprednostnilo zahraničných v priemere len 10 % oprávnených odberateľov z radov veľkých odberateľov elektriny. K obavám a argumentom predstaviteľov SE uviedol tiež príklad aktívneho postoja najväčšieho výrobcu elektriny v ČR - ČEZ, ktorý si cez výhodné dlhodobé zmluvy nielen udržal významných zákazníkov, ale získal aj viacerých nových tak, že ich prebral rozvodným podnikom. V súvislosti s témou liberalizácie

trhu s plynom

nás zaujímalo, ako bude Slovenský plynárenský priemysel (SPP) chránený. Prečo? SPP uzavrel dlhodobý kontrakt s Gazpromom do roku 2008 ešte predtým, než padlo rozhodnutie vyplývajúce z integračného úsilia SR o liberalizácii trhu s plynom. Jedna z podmienok tohto kontraktu stanovuje, že aj keď SPP neodoberie od Gazpromu nakontrahované minimálne objemy, musí za ne aj tak zaplatiť. A zároveň ho nesmie predať nikde inde, iba v SR. Hoci je spotreba zemného plynu v SR o niečo vyššia ako zmluvné množstvo, predsa len potenciálne hromadné odmietnutie dodávok od SPP nájdením si

iného dodávateľa by mohlo mať veľmi negatívne dosahy na hospodárske výsledky SPP. J. Urmín vysvetlil, že podľa platnej legislatívy má SPP povinnosť umožniť prenos plynu oprávneným odberateľom od vybraného dodávateľa iba v prípade, že SPP nevzniknú škody vyplývajúce z uzatvoreného kontraktu. Ak by k nim malo dôjsť, musí v určenej lehote informovať oprávneného odberateľa o svojom zamietavom stanovisku.

Zdena Rabayová