Hasiť zatiaľ nikdy nestačilo

O čom všetkom by mala byť zdravotnícka politika

Bez ohľadu na to, ako zodpovední a kompetentní zanietene hovorili o reforme v rezorte zdravotníctva, každodenný život ukázal, že sa vlastne neuskutočnila. Zrejme aj dôsledkom tohto faktu narástli problémy v nemocniciach, vo farmaceutickej sfére či v domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Aká by však mala byť naša zdravotnícka politika, v ktorej by sme problémy len nehasili, ale komplexne riešili, pamätajúc pritom na zdravotný stav a ekonomické možnosti našej populácie? Receptov bolo v poslednom období viac než dosť, diskutabilné je, či sú v našich podmienkach realizovateľné. Komplexne sa tejto téme venoval napríklad MUDr. Rudolf Zajac z Aliancie nového občana. Podľa prezentovaných návrhov by mal prvý okruh riešenia tejto problematiky obsahovať úlohy, ktoré smerujú k mobilizácii zdrojov financií, druhý má riešiť výrazne efektívnejšie umiestnenie zdrojov do systému a tretím okruhom by malo byť hľadanie riešení smerujúcich k primeranému plneniu očakávaní občanov. Povedzme si úprimne, toto je najcitlivejšia oblasť. Väčšina z nás po skúsenostiach v zdravotníctve ilúzie o bezplatnosti si veľmi nerobila, no platby v tomto rezorte sú oblasťou, ktorú treba vyriešiť do posledného detailu a nielen v súvislosti s finančnou situáciou, ktorá je u nás charakteristická pre väčšinu populácie. Hovorí o solidárnom financovaní základného balíka a individuálnom financovaní osobného balíka. V „hre“ je strava v nemocnici, prípadne tzv. hotelové ubytovanie. Otvoriť sa majú otázky okolo opatrovania a ošetrovania pacientov či domácej zdravotnej starostlivosti. Má vzniknúť balík sociálnej medicíny a aj priestor na zamýšľanú spoluúčasť pacienta. Sú však oblasti a špecializovaná zdravotná starostlivosť, ktorú by si ťažko mohol dovoliť zaplatiť máloktorý z nás. Hoci už neraz vzhľadom na úroveň našej zdravotnej starostlivosti v určitých oblastiach niektorí z podnikateľov vyhlásili, že by si

radšej platili

priamo sami, ale mali garantovanú kvalitu. Problém je zložitejší. Taká transplantácia kostnej drene stojí u nás napríklad 1,8 mil. Sk, v zahraničí je, samozrejme, drahšia. Medzi vyslovene ekonomicky náročné postupy patria napríklad liečby mozgového či akútneho infarktu myokardu s následnou rehabilitáciou, onkologické ochorenia, rekonštrukčná chirurgia či dlhodobá dialýza. No pri plánovaných doplatkoch sa zvykne skôr spomínať výber operatéra, uprednostnenie v poradovníku medzi chronickými prípadmi či kvalitnejšia strava. Nie je to nič nové, na podobných princípoch je postavené aj zdravotníctvo v iných európskych krajinách. Zložitejšia je už oblasť liekovej politiky. Tón tu často udávajú farmaceutické firmy, po počítačových sú zaradené medzi najbohatšie na svete, lekárne, distribútori a, samozrejme, peniaze. Každá zo spomínaných skupín presadzuje svoj

uhol pohľadu

na problémy, ktoré sa v rezorte zdravotníctva nahromadili. Z Asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj sa napríklad dožadujú zásadných zmien, transparentného a odborného hodnotenia prínosu liekov a určovania ich úhrady zo zdravotného poistenia. Podľa názorov z tejto skupiny by nová lieková politika mala zlepšiť proces hodnotenia, porovnávania a určovania úhrady liekov tak, aby bol jednoznačne postavený na farmako-ekonomických kritériách, reálnych údajoch a dôkazoch o výsledku a skutočnom terapeutickom a ekonomickom prínose daného lieku. V každom prípade i v tejto sfére treba určiť priority a nezabudnúť na efektívnosť liečby. Všetky tieto kritéria sa nám totiž v konečnom dôsledku prejavia v zdravotnom stave našej populácie a jej práceneschopnosti alebo hospitalizácii.

Ľudmila Koníková