Silné tlaky na rozpočet

Nižšie dane liekom verejných financií?

Informácie, ktoré prenikajú na verejnosť z novokonštituovanej koalície, svedčia o konsenze vládnych strán v otázke potreby zníženia daní z príjmu. Potrebu tohto kroku argumentujú nielen zvýšením disponibilných zdrojov obyvateľstva a podnikateľskej sféry, vidia v ňom aj cestu na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Predpokladu, že nižšie dane budú viesť automaticky k vyššiemu výberu daní, nemusí však realita dať za pravdu. Dôkazom je napríklad výsledok znižovania daní v USA, ako jedného z pilierov Reaganovej makroekonomickej politiky. V roku 1981 totiž vtedajší prezident presadil masívne zníženie daní z príjmu, čo malo viesť k zvýšeným rozpočtovým príjmom. Ekonomická prax však ukázala prepad týchto príjmov a trend ich zvyšovania sa objavil s odstupom až piatich rokov. Výsledkom, logicky, bol prehlbujúci sa deficit štátneho rozpočtu. V súvislosti s týmto vývojom sa objavili úvahy o možnosti, že prezident znížil dane aj napriek tomu, že očakával zníženie príjmov z daní, a to len s jediným cieľom. Prinútiť Kongres USA prostredníctvom hroziaceho deficitu k úsporám vo verejných výdavkoch.

V prípade, že sa na Slovensku potvrdí, že nižšie dane nemusia znamenať vyššie štátne príjmy, bude NR SR schopná pribrzdiť vo svojej legislatívnej rozšafnosti? Nič iné jej nezostane. Už aj tak alarmujúci a hlavne dlhodobo vykazovaný deficit štátneho rozpočtu totiž nedovoľuje jeho ďalšie prehlbovanie. V tejto súvislosti treba pripomenúť zostavovateľom štátneho rozpočtu, aby sa nevenovali výlučne úpravám príjmovej stránky rozpočtu, ale aby sa konečne venovali výdavkom. Laicky povedané, treba ich sprehľadniť a posúdiť ich efektivitu a nevyhnutnosť. Treba sa zaoberať každou korunou výdavkov. Či už ide o mandatórne (štedrý systém sociálnych dávok) alebo kapitálové výdavky. Snahy na uskutočnenie týchto krokov sú zrejmé predovšetkým v podaní nového ministra financií, avšak skúsenosť posledných rokov hovorí o opakovaných tlakoch na zvýšenie rozpočtovanej kapitoly v ktoromkoľvek odvetví. Každý minister i poslanec by si mal uvedomiť obmedzenosť zdrojov a podľa toho posudzovať možnosti štátnej pokladnice. Zníženie deficitu celého fiškálneho okruhu by malo za následok mnohé pozitíva, napríklad aj znížený dovoz s efektom zlepšenia bežného účtu platobnej bilancie. Centrálna banka by mohla pristúpiť k toľko očakávanému zníženiu diskontnej sadzby, čo by viedlo k podpore ekonomického rastu. Netreba pripomínať, že Slovensko ako uchádzač o členstvo v EÚ potrebuje takýto vývoj ako soľ.

Ing. Roman Murgaš

Banská Bystrica