Chce to však dôkladnú analýzu

Komentuje Zuzana Krútka

Už dvakrát sme uverejnili tabuľku s harmonogramom zvyšovania dôchodkového veku žien, no ako to dnes vyzerá, dôjde k zmene zákona o sociálnom poistení, ktorý okrem iného rieši aj otázku dôchodkov. Čo to komu prinesie? O nejakých 40, prípadne „už“ 30 rokov sa budú starobné dôchodky vyplácať na princípe zásluhovosti, priestor na to však ponechával aj zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý poslanci NR SR schválili koncom mája s účinnosťou od 1. júla 2003. V dôchodkovom poistení bolo ešte potrebné dotiahnuť kapitalizačný pilier, ktorého legislatívny zámer po opakovanom prerokovaní na porade ekonomických ministrov napokon schválila prvá vláda premiéra Dzurindu len 7. augusta.

Čo teda prinesie bližšia budúcnosť? Zotrvávanie na tom, čo deklarovali ako neúnosné ešte ministri za federácie. Princípy reformy sa však rodili len veľmi pomaly, bez razancie. Zásadné zmeny, ktoré budú mať vplyv predovšetkým na život dnešnej mladej generácie, tej, ktorá začne pracovať až po ich odštartovaní, ale vyžadovali čosi ako celonárodný konsenzus, dohodu. Došlo k nej ešte za predminulej vlády, keď sa prijal princíp troch pilierov dôchodkového poistenia. Aj sociálne poistenie má tri piliere, pričom to dôchodkové je popri nemocenskom a úrazovom jedným z nich. Dva piliere, priebežný a doplnkový, fungujú, kapitalizačný treba vytvoriť. Tí, čo za osud reformy dnes zodpovedajú, zjavne preferujú hlavne kapitalizačný pilier. Niekedy sa dokonca zdá, že by ten priebežný, ktorý je prejavom princípu solidarity, najradšej zrušili. Zatiaľ však hovoria len o tom, že polovica odvedeného poistného by mala ísť do priebežného financovania cez Sociálnu poisťovňu na výplatu súčasných dôchodkov a druhá polovica do dôchodkového fondu, kde sa bude kapitalizovať.

V úvahách o šetrení si na dôchodok, ktoré sú veľmi fajn, pretože okrem iného odstránia anomáliu, že človek, ktorý odvádzal poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 32-tisíc Sk, dostane napokon taký istý dôchodok ako ten, kto platil poistné z vymeriavacieho základu 10-tisíc Sk. Túto hranicu zaviedol zákon z roku 1988 a dodnes ho nikto nezrušil. Lenže v roku 1988 bola priemerná mzda zamestnanca 3064 korún a dnes je viac ako štvornásobná. Dôchodky sa valorizovali tak neprehľadne a zložito, že napríklad ak chceme zistiť najnižší možný dôchodok, aký možno priznať v tomto roku, ktorý je stanovený pevnou sumou 550 Sk, je potrebné k nemu ešte pripočítať 103,5 % tejto sumy a ešte aj pevnú sumu 1240 Sk. Len pre zaujímavosť, nad 8697 Sk dnes nie je možný nijaký dôchodok. Priebežný, solidárny pilier musí zostať zachovaný nielen kvôli súčasným dôchodcom a tým, ktorí odídu do starobného dôchodku v najbližších rokoch, ale aj kvôli ďalším dôchodcom, kde sa o zásluhovosti nebude dať hovoriť nikdy. Ide o invalidov a o siroty. Ak osirie dieťa mladého rodiča, na jeho osobnom účte toho veľa nebude. Dieťa by to však nemalo pocítiť. Pomer medzi tým, čo pôjde na osobné účty v priebežnom a v kapitalizačnom pilieri, možno určiť len na základe dôkladnej analýzy a štruktúry vyplácaných dôchodkov.