Keď však skutočne chcete

Podnikanie bolo východiskom z núdze

Životné projekty a plány sa inžinierke Marte Delea zrútili v sekunde. Mala dobré zamestnanie v štátnej správe, stavala s manželom dom v rodnom meste, deti navštevovali základnú školu, boli normálnou rodinou. A zrazu sa všetko zmenilo. Manžel tragicky zahynul, nešťastnou náhodou práve na rozostavanom dome. Smrť mladého človeka nenechala ľahostajným nikoho v blízkom okolí. Bolo treba prekonať tragédiu, starať sa o maloleté deti. Navyše po roku 1989 prišla aj o zamestnanie, a tak musela riešiť naraz niekoľko zásadných rozhodnutí a predovšetkým sa postarať o materiálne zabezpečenie rodiny. Rozhodla sa presťahovať do rodného mesta. Našla si prácu na niekoľko rokov v zahraničí. Kým chodila na týždňovky, o deti sa starala mama. Práve s jej pomocou sa jej podarilo dostavať dom. Vedela však, že prácu v zahraniční nemôže robiť dlho, pretože cestovanie a odlúčenie od detí nebolo reálne natrvalo. Rozhodla sa preto riešiť situáciu riskom, začala podnikať. Zobrala si úver a v centre rodného mesta

kúpila dom,

v ktorom zriadila v roku 1995 predajňu lahôdok s piatimi zamestnancami a ďalšiu časť objektu prenajala. „Tých niekoľko rokov bolo veľmi zlých. Spávala som pár hodín, lebo predajňa si vyžadovala celého človeka. Od piatej rána bolo treba preberať čerstvý tovar, v noci, keď už všetci sedeli pri televízii, som musela ešte predajňu upratať a pripraviť na ďalší deň. Nehovorím o neprestajnom kolotoči, ktorý som absolvovala pri telefóne objednávaním nového a nového tovaru, o problémoch so zamestnancami. Tento systém práce sa dá vydržať len určitý čas. Možno to bolo dobre, lebo som nemala čas myslieť na seba a svoje osobné problémy, ale úver, ktorý som si zobrala na splatenie domu, mi nedal dýchať, a tak inej cesty nebolo...“ spomína na pár rokov späť. Vďaka tomu, že vo Vrbovom predajňa lahôdok

bola jedinou

svojho druhu, obchodu so širokým sortimentom sa darilo. Prispelo k tomu aj dobré situovanie predajne v centre mesta v blízkosti autobusových zastávok. Okrem toho má M. Delea zrejme vrodeného obchodného ducha po mame, ktorá prevádzkovala predajňu klenot, takže sa jej podarilo úver splatiť v daných termínoch, a tým odbremeniť zaväzujúcu povinnosť. Predajňu lahôdok preto časom zavrela a priestor prenajala inému obchodnému subjektu. Na jednej strane si vydýchla, zabezpečila si plynulý tok financií a konečne sa mohla začať venovať trochu aj sebe, no bez práce by nevydržala. Pred časom prevzala obchod po mame, takže v súčasnosti prevádzkuje predajňu, v ktorej má v ponuke okrem šperkov aj hodinky, bižutériu, predmety z orientu, sklo, porcelán. „V takom malom meste, ako je naše, sa veľmi z tohto sortimentu tovaru vyskakovať nedá. Okrem toho je tu ešte jedno zlatníctvo, takže na malom teritóriu mám konkurenciu. Predajňa je východiskom z núdze, aby som pracovala, ale len z toho by som nevyžila. Kúpna sila obyvateľstva klesá a hodinky si

každý deň

nekupujete. Pri tom všetkom, čo som prežila, je pre mňa predajňa čiastočne relaxom i odmenou za posledné vydrené roky. Všetky investície si však musím prekalkulovať, či práve investovať do obchodu, do rodiny, alebo platiť faktúry. Mám vnučku, ktorá ma sem príde denne pozrieť, takže aj o rozptýlenie mám postarané. Niekedy sa sama sebe čudujem, ako som všetok ten psychický tlak i fyzickú únavu zvládla. Ale človek v tiesnivých situáciách zrejme čerpá z rezerv, o ktorých ani nevie...“

Zora Petrášová