Bolo to len veľkorysé gesto?

Včera nebola na finančnom trhu o prekvapenia vôbec núdza. Najprv Štatistický úrad SR zverejnil údaje o septembrovom vývoji zahraničného obchodu, ktoré poodhalili prekvapujúci nárast deficitu, a následne na to Národná banka Slovenska (NBS) rozhodla o znížení kľúčovej 2-týždňovej reposadzby. Slovenská koruna na tieto správy zareagovala okamžitým oslabením o 17 halierov (neskôr korigovala stratu na 10 halierov).

Deficit zahraničného obchodu v septembri stúpol na 8,25 mld. Sk z revidovaných 4,01 mld. Sk v auguste. Medziročne sa zvýšil o 1,33 mld. korún. „Medziročný rast septembrového deficitu o 19 % a zároveň druhý najvyšší deficit v tomto roku je nepochybne prekvapením, keďže priemerné očakávania trhu boli o viac ako 3 miliardy nižšie,“ uviedol pre náš denník Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky. Na raste schodku sa však v prvom rade podieľal nárast importu strojov, prístrojov a elektrických zariadení, čo v konečnom dôsledku nemusí byť až taká zlá správa. „Pokiaľ zoberieme do úvahy fakt, že prevažná časť z týchto tovarov je investičného charakteru, takýto dovoz by mal mať neutrálny vplyv na tohtoročný rast a v budúcnosti dokonca pozitívny,“ tvrdí Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne.

Aj keď boli septembrové čísla nepríjemným prekvapením, oslovení analytici vo väčšine prípadov predpokladajú, že v nasledujúcich mesiacoch by mohlo dôjsť k zlepšeniu vývoja zahraničného obchodu. Hoci v októbri naň bude ešte negatívne pôsobiť posilňujúca hodnota slovenskej koruny a slabý zahraničný dopyt. Za celý rok by mal byť obchodný deficit pod hranicou 100 miliárd Sk. Len na porovnanie - v minulom roku dosiahol úroveň 103,2 mld. Sk a vytvoril tak svoje historické maximum. Podľa J. Kotiana však bol minuloročný deficit v závere roka prudko nafúknutý dovozom spotrebných tovarov. Za týmto efektom stála zvýšená kúpyschopnosť obyvateľstva po výplate dlhopisov FNM.

Vývoj obchodnej bilancie (i napriek výsledkom v septembri) kladne ohodnotila aj NBS. Ako uviedla v komuniké vydanom po zasadnutí Bankovej rady, v kumulatívnom vyjadrení sa deficit obchodnej bilancie za posledných dvanásť mesiacov postupne zmierňuje. Tento faktor spolu so stabilným vývojom čistej inflácie a „zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou prijatia (vládnych) opatrení na elimináciu rizikových faktorov súvisiacich s vývojom verejných financií v roku 2003“ ju viedli k tomu, aby pristúpila k čiastočnému uvoľneniu menovej politiky. Tu treba zdôrazniť, že len k čiastočnému, keďže pristúpila len k zníženiu limitnej úrokovej sadzby pre dvojtýždňové repotendre o 0,25 percentuálneho bodu na 8 %. Na nezmenenej úrovni však ponechala úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody na úrovni 6,5 % a pre jednodňové refinančné obchody na úrovni 9,5 %. Trh však vo všeobecnosti (ešte pred zverejnením čísel o zahraničnom obchode) očakával, že zníži všetky sadzby a až o 0,50 percentuálneho bodu. Tento krok tak možno chápať len ako akési gesto, že NBS je pripravená na uvoľnenie menovej politiky a nespí, avšak k ráznejšej zmene sadzieb musí predchádzať skutočne efektívne rozpočtové hospodárenie vlády.

Ivana Sedliaková