Stredoeurópska dezilúzia

The Economist: K zjednoteniu kontinentu malo dôjsť už dávno

Pocity sklamanej nádeje a odcudzenia sú typické pre väčšinu strednej Európy, konštatuje britský týždenník Economist vo svojom najnovšom vydaní. Neúspešní, ktorých je tu dosť - roľníci, robotníci či mladí nezamestnaní - sú nahnevaní. Dôchodcovia sa snažia vyžiť zo sumy, ktorá je nižšia ako hranica chudoby stanovená Svetovou bankou. Väčšina súčasných boháčov v regióne má pochybnú minulosť, korupcia bujnie a úroveň stredoeurópskych politikov, štátnych úradníkov a sudcov je zúfalá. Niektorí z bývalých disidentov sú, pochopiteľne, z toho nešťastní. „Nesedeli sme vo väzení preto, aby komunisti mohli nakupovať u Huga Bossa alebo aby televízne obrazovky zapĺňali obnažené moderátorky správ o počasí či dabovaná šou Jerryho Springera,“ cituje jedného z nich britský týždenník.

Väčšina politikov starého režimu sa podľa The Economist dokázala brilantne prispôsobiť nastoleným pomerom a ich nové strany sa veľmi podobajú na západoeurópskych sociálnych demokratov. Sú takí úspešní, že väčšinu stredoeurópskych kabinetov vedie ľavica. V Poľsku tak súčasný prezident, ako aj predseda vlády pôsobili ako komunistickí ministri. Tvrdo ľavicoví a nereformovaní českí komunisti dosiahli nečakaný úspech v júnových parlamentných voľbách. Pre Walesu a Havla môže byť iróniou, že tieto dva štáty povedú do Európskej únie politickí nástupcovia ich bývalých prenasledovateľov.

Podľa The Economist sa noví členovia únie nevyhnú tomu, aby sa na nich v istom zmysle nepozeralo ako na občanov druhej kategórie. Zvlášť Rakúšania a Nemci sa obávajú prílevu nových imigrantov, ktorí budú zaberať pracovné miesta - čo je prehnaná panika. Väčšina Stredoeurópanov radšej zostane doma. Málokomu sa chcel sťahovať za prácou z jednej časti Maďarska do druhej, a už vôbec nie do Berlína, hodnotí The Economist stredoeurópsku mentalitu. Dodáva, že zákaz pohybu pracovných síl z nových členských štátov môže vo väčšine západoeurópskych krajín platiť ešte sedem rokov po prijatí.

Pritom v celej strednej Európe možno vidieť pôsobivý rast priemyslu. Phillips presťahoval svoju výrobu z Číny do Maďarska, aby využil lacnú, ale vzdelanú pracovnú silu a farmaceutická firma Gideon Richter tam vyrába lieky vo veľkom. V Českej republike výrobca automobilov Škoda Auto od čias, keď ju kúpil Volkswagen v roku 1991, zvýšila svoju produkciu trikrát. Predtým sa 70 percent jej áut predávalo na domácom trhu, dnes 80 percent výroby vyváža do 70 štátov. Škoda má továrne v Poľsku, Bosne a Indii. To nie je zlé pre stredoeurópsku firmu. Aj napriek stratenej príležitosti a číhajúcim nástrahám patrí stredná Európa do Európskej únie. Tak morálne, ako aj pre trhovú ekonomiku. Novopostavené byty vo Varšave vyzerajú ako byty v Turíne či dokonca v Atlante. Nablýskané multikiná a hypermarkety sú rovnaké ako v štátoch únie. Rieky v regióne sú čistejšie a z mrakov už neprší kyslý dážď. Mladí v strednej Európe sú rovnako vzdelaní, moderní a vyznajú sa v počítačoch tak, ako ich rovesníci na Západe. Prijatie nových členov by nemuselo stáť toľko, koľko odhaduje Paríž alebo Berlín. K tomu by sme ešte mohli dodať, že Slovinsko v mnohých hospodárskych ukazovateľoch už dávno predstihlo najchudobnejších členov EÚ. V mnohých ohľadoch sa ani my na Slovensku nemáme za čo hanbiť.

Stredná Európa nikdy nebola tak pozadu, ako sa navonok zdalo počas studenej vojny a po nej, uzaviera Economist. A opätovné spojenie so zvyškom Európy síce môže byť bolestivé, ale malo k nemu dôjsť už dávno.

(TASR, by)