PREČO (NE)BYŤ

Ešte koncom vlaňajška spoločnosť s r. o. X dostala platbu vopred od podniku Y, inak investora, ktorý je priam odkázaný na financie zo štátneho rozpočtu a zahraničné úverové zdroje. Takmer 200 miliónov korún slovenských. Boli na dielo, ktoré realizovalo niekoľko vybraných, či skôr určených dodávateľov firmy X . Odovzdali ho koncom apríla a všetky faktúry od dodávateľov boli za 100 miliónov korún. Spoločnosť X však svojim dodávateľom do včera neuhradila nič. Ani rozdiel medzi tou platbou vopred a skutočnými nákladmi vo výške asi 100 miliónov korún sa investorovi nevrátil. Avšak dostal celkové vyúčtovanie vo výške 285 miliónov korún a ten rozdiel, teda 85 miliónov korún, bol uhradený na desiaty deň...

Jednoduché ako facka: dielo za 100 miliónov korún stojí investora a v konečnom dôsledku daňových poplatníkov 285 miliónov. Keď to niekto chce, prečo ho nezdierať?! Trebárs za kvalitou rovnaký kusový materiál nezaplatiť možných 55 korún, ale 120 Sk. Iný kusový materiál aj za šesťnásobok možnej ceny a za služby o 200 % viac ako ponúkla druhá firma vo verejnej súťaži. Bolo by tiež neslušné nedať zarobiť firme, ktorá je veľkým dlžníkom daňovým a na poistnom. Stavebné práce boli takouto "filozofiou" boli predražené o 20 %, materiál o takmer 300 % a niektoré služby bezmála o 350 %. Otázka však znie úplne inak.

Štát predsa nechce, aby bol zdieraný. My všetci, ktorí tvoríme štát, to nechceme, ale nepomôžeme si. Niekoľko rezortných a iných kontrol objavilo v dotyčnej firme X priam harmonický poriadok. Lenže, niekoľko osôb sa zbavilo strachu a poskytlo telefonicky aj Hd informácie o prípade, v ktorom prišiel štát o 185 mil. Sk, alebo, ako štátni povereníci obdarili spoločnosť s r. o. X relatívne zaujímavou sumičkou. V materiáloch, ktoré majú byť doručené v najbližších dňoch orgánom činným v trestnom konaní, sú vraj konkrétne mená a verifikované doklady. Do Hd sa dostali aj ďalšie informácie, trebárs z rezortu zdravotníctva a privatizácie.

Potvrdzujú, že reštrikčné opatrenia voči obyvateľstvu v záujme päťpercentného deficitu štátneho rozpočtu sú najľahším riešením, ktoré sa nedotýkajú hviezd domácej korupcie a podsvetia s bielymi goliermi. Musím však podotknúť, že aj mafiánski bossovia by sa zháčili pred takouto bezbrehou aroganciou. Pre ňu je v tejto krajine nebývalá bieda. Aj praobyčajný ľudský strach. Nemálo občanov je deptaných sociálnou a vôbec občianskou pozíciou. Boli a sú tlačení do takej, ktorá ich ponižuje, i keď sú skutočným bohatstvom tejto krajiny svojou vzdelanosťou, kultúrnosťou, čistotou ideálov a vzťahov. Tá dlhodobá, a možno aj želaná absencia revízorských, kontrolných a policajných "rasov", resp. funkčných a ozdravných spätných väzieb, je grobianstvom, ktoré máme opäť raz, a koľkýkrát vôbec, zaplatiť(!). A navyše tváriť sa, že mládenci z vlády sú jedine schopní správnych, múdrych a sociálne prijateľných riešení. Musím jemne upozorniť na recidívu z minulosti, keď tí na stromoch (podľa všetkého vrabce, ba či trasorítky?) sa správajú ako tie orly tatranské a zvyšok ľudí sa drží osvedčeného, že mlčať je zlato. Veľký experiment pokračuje a už by sme mohli pochopiť jeho jedinečnosť a mnohoroč nú úspešnosť.

(Hd, s-ch)