Starý Dunaj nám veru starne

Dokedy odolá Bratislava a malý Žitný ostrov v Maďarsku?

Vládny program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 by sa mal vyhodnotiť a doplniť z hľadiska potrieb hlavného mesta Bratislavy. Predstavitelia mesta požadujú, aby metropolu Slovenska zaradili medzi priority tohto programu. Úroveň ochrany proti vysokým vodám Dunaja treba potvrdiť aj uznesením vlády. Čo to znamená? Predovšetkým by sme mali definovať, na akú úroveň hladiny rieky treba vybudovať jej ochranné opatrenia. Celkom bežne sa už hovorí o storočnej a tisícročnej vode, pričom vodohospodári upozorňujú, že treba uvažovať už aj o desaťtisícročnej. Realizácia protipovodňových opatrení by mala byť jednoznačne v ingerencii štátu prostredníctvom organizácií ním riadené, lebo je to vážna finančná otázka. V mestských častiach Devín a Devínska Nová Ves, ktoré zasiahla tohtoročná

povodňová vlna,

je nevyhnutné uvažovať s lokálnymi bezpečnostnými opatreniami a výberom optimálneho variantu stavebného riešenia ochrany. Tieto dve lokality nie sú dostatočne chránené pred veľkou vodou. To sú základné požiadavky hlavného mesta. Ministerstvo pôdohospodárstva i technický štáb ústrednej povodňovej komisie, ako aj samotná komisia prijali záver, že bude nevyhnutné prehodnotiť a aktualizovať koncepciu protipovodňovej ochrany. Taktiež odporúčajú zaradiť Bratislavu v tejto oblasti medzi priority, ku ktorým by mala patriť aj Banská Bystrica, Prešov a Košice. Aj vodohospodári sú si vedomí historickej podlžnosti voči hlavnému mestu SR, lebo desať až pätnásť rokov sa jej protipovodňovej ochrane venovala minimálna pozornosť. Ako hovorí technický námestník riaditeľa odštepného závodu Povodie Dunaja Ing. Peter Minárik, koncom septembra tohto roku vykonali jeho pracovníci tzv. povodňové prehliadky ešte na základe paragrafu 5 Nariadenia vlády SSR č. 32 z roku 1975. Pri pochôdzke spísali

všetky nedostatky,

ktoré sa v ochrannej línii Dunaja našli. Zoznam poskytnú príslušným orgánom štátnej správy, aby vydali nariadenie na ich odstránenie. Slovenský Hydrometeorologický ústav zmenil nedávno pôvodne uvažovaný prietok tisícročnej vody v profile Bratislava z 13-tisíc na 13 500 kubických metrov za sekundu. „Prepočtami na matematických modeloch sme prišli k záveru, že v tom stave koryta Dunaja, aký je dnes, by v závislosti od vegetačného obdobia, v ktorom povodeň príde, bola hladina 1000-ročnej vody pri uvedenom prietoku o 120 až 140 centimetrov vyššia, ako bola v tomto roku v auguste. Myslím, že netreba ďalej hovoriť, čo by to pre Bratislavu znamenalo. Určite by sa nedala udržať

ochranná línia

na ľavom brehu, teda pri Starom Meste, Ružinove a časti Nového Mesta, ktoré by sa dostali pod vodu. Nie je preto možné uvažovať len o zvyšovaní ochranných opatrení, ale treba vstúpiť aj do koryta rieky a monitorovať z Rakúska prichádzajúce sedimenty.“ V tejto súvislosti uviedol, že staré koryto Dunaja pod Čunovom sa rozvinulo do „prirodzeného stavu“. Všetko tam zarástlo, na ostrovčekoch sú aj 15 centimetrov hrubé stromy. Prietočnosť pôvodného koryta predstavuje v súčasnosti kapacitu o 30 % nižšiu, ako keď tadiaľ v minulosti tiekol Dunaj. „Nedávno som bol v Maďarsku a prešli sme celú ochrannú líniu. Môžem povedať, že tamojšia pravobrežná línia, v dĺžke niekoľkých kilometrov, mala v auguste absolútne vyčerpanú svoju kapacitu a bezpečnosť. Boli úseky, kde museli korunu hrádze zvýšiť o 40 centimetrov, lebo by bolo zatopilo malý Žitný ostrov. Použili tam 800-tisíc vriec s pieskom, čo je štyrikrát viac, ako sme museli použiť na našej strane,“ dodal P. Minárik.

Vladimír Turanský