Sivá ekonomika, čierna práca

Dosiaľ si nikto nedal žiadnu námahu, aby zistil príčiny poklesu devízových príjmov z cestovného ruchu. Kým v roku 1995 dosahovali 673 mil. USD, v roku 1998 už len 489 mil. USD. Nasledoval ďalší medziročný pokles vo výške takmer 6 %. Je priam neuveriteľné, ale štatistika jednoznačne potvrdzuje, že devízovým príjmom sa darilo viac za vlády V. Mečiara ako M. Dzurindu. Neuveriteľné z dôvodu, že zahraničný cestovný ruch stavia na jednej veľmi dôležitej podmienke, a tou je pozitívny imidž Slovenska vo svete. A ten Mečiarova vláda nemala. Tento paradox nás upozorňuje na oveľa hlbšie príčiny poklesu. Bez ich poznania sa môže stať prijatie každého nového ekonomického opatrenia, pre oblasť cestovného ruchu, šliapnutím na mínu. K takým je možno počítať aj návrh šéfa rezortu financií Ivana Mikloša, ktorý pred niekoľkými dňami prejavil záujem presunúť sadzbu dane z pridanej hodnoty, účtovanú v reštauračných službách, z kategórie 10 % na 23 %. Predpokladá, že celkový presun niektorých tovarov a služieb do vyššej sadzby DPH by mal priniesť do štátneho rozpočtu minimálne 5,3 mld. Sk.

Ako by sa na tomto objeme malo podieľať reštauračné stravovanie? V minulom roku tržby reštauračného stravovania vrátane služieb prechodného ubytovania dosiahli 36,6 mld. Sk, čo bolo o viac ako 11 % menej ako v roku 2000. Pritom ešte v roku 1999 dosiahli tržby objem 42,2 mld. Sk. Hoci cestovný ruch je všade vo svete progresívne sa rozvíjajúcim odvetvím, u nás doma akoby to neplatilo. Objemové ukazovatele sa už dlhšie obdobie vyvíjajú negatívne. Tvrdiť, že podnikateľom sa v cestovnom ruchu darí, môžeme smelo hovoriť len v niekoľkých prípadoch. Veľká väčšina je na tom zle, a to z úplne objektívnych dôvodov. Prvým z nich je nízka produktivita práce vyplývajúca nielen z charakteru práce v službách, ale aj z pomerne veľkej technologickej a technickej zaostalosti. V prípade gastronomických služieb sa zaostávanie týka predovšetkým technického vybavenia kuchýň a výdajne stravy. Mnohí podnikatelia majú čo robiť, aby splnili minimálne požiadavky predpísané hygienickými predpismi.

Ani v prípade aplikácie požiadaviek Potravinového kódexu a HACCP by sme sa nemali klamať. V mnohých prípadoch podnikatelia nie sú schopní z noriem vyplývajúce požiadavky finančne a organizačne zabezpečiť. Štát a školstvo vynakladá minimálne prostriedky na vzdelávanie v tomto smere a prax mu tieto nedostatky vracia. Preto v podnikaní v oblasti cestovného ruchu je úroveň know-how veľmi nízka a v mnohých prípadoch skĺzava na rovinu sivej ekonomiky a čiernej práce. Tejto skutočnosti nahráva aj fakt, že cestovný ruch je sezónnou záležitosťou, vo veľkej miere závislej od mnohých nepredvídateľných faktorov, ktoré nie je možné zvládnuť bez adekvátneho know-how. Práve pre tieto dôvody je príjem z podnikania v cestovnom ruchu mnohými malými podnikateľmi hodnotený ako príjem príležitostný. Prax zašla až tak ďaleko, že týmto spôsobom nepodnikajú len jednotlivci, ale dokonca celé dediny. Ide predovšetkým o tie oblasti, kde tento spôsob života je jediným spôsobom ekonomického prežitia. Je to smutné, ale je to tak, a to je aj dôvod, prečo je tu veľké riziko, že plánovaný zámer zvýšiť príjem štátneho rozpočtu preradením reštauračných služieb do vyššej sadzby DPH sa nenaplní.

Rudolfa Vallová