Dzurinda si priestor zaslúži

Dnes v ankete Hospodárskeho klubu (NEF) a Hd o tom, čo očakáva podnikateľská sféra od novej vlády, od seba samej a od svojich zamestnávateľských, resp. brandžových organizácií, sa prezentuje svojimi názormi Anton Barboráš, konateľ spoločnosti Investex Group Zvolen.

Hd: Ako hodnotíte vývoj podnikateľských, zamestnávateľských organizácií a inštitúcií od roku 1998 dodnes?

A. Barboráš: Združenia zamestnávateľov boli v rokoch 1999 - 2002 určite solídnym partnerom v rámci tripartity a zaslúžili sa o podstatné zlepšenie jej vzájomnej komunikácie. To, čo by som združeniam zamestnávateľov vytkol, je, že podľahli, tak ako celá tripartita, značnému, mnohokrát nezmyselnému

ľavicovému tlaku. Jeho výsledkom je napríklad aj novelizovaný Zákonník práce, ktorý nemožno považovať za vyvážený.

Hd: Ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu?

A. Barboráš: Neviem posúdiť pripravenosť zástupcov zamestnávateľov na tripartitnú pozíciu, ale vylúčením ľavice z vlády sa ich výhľady podstatne zlepšili. Spoločne s vládou môžu byť silným motorom rýchleho uskutočnenia reforiem, ak dokážu vysvetliť nevyhnutnosť a bolestivú postupnosť ich

uskutočňovania zástupcom odborov. Takáto dohoda bude pre všetkých účastníkov zložitá a ťažká. Sociálne programy však nemožno efektívne uskutočňovať na pôžičku, ale najmä za tie zdroje, ktoré sami vytvoríme.

Hd: Ktoré problémy z hľadiska podmienok na podnikanie považujete za súrne, neodkladné?

A. Barboráš: Zvýšenie možnosti investovať do rozvoja vlastnej firmy, aby sa stala spoľahlivou zárukou práce jej zamestnancov a dobrým živiteľom ich rodín. Takéto investovanie umožní aj avizované postupné znižovanie daní a odvodov. Postupné preto, lebo dane a odvody v súčasnosti slúžia najmä na mzdové zabezpečenie neproduktívnej štátnej a komunálnej sféry, ktorá je v podmienkach Slovenska nezmyselne veľká a podnikateľským sektorom v súčasnom rozsahu neuživiteľná. Preto za najdôležitejšie považujem urýchlené zoštíhľovanie štátnej správy, významné zredukovanie počtu okresných úradov a podľa možností aspoň udržanie, ak nie zníženie stavu zamestnancov v komunálnej sfére. Druhou nevyhnutnosťou je zreálnenie cien energií ako základný predpoklad na postupné dosiahnutie chápania

hodnôt a priorít

aj u jednoduchého človeka. Nemožno sa zúčastnene pozerať „na plač“ ľudí nad trojnásobným zvýšením ceny cukru od roku 1989 a zároveň tolerovať, aby za sebou vo vlastných bytoch nezhasínali svetlo, lebo cena elektriny stále ešte nie je pre všetkých taká rozhodujúca ako spomínaná cena cukru. Treťou veľmi dôležitou podmienkou je sprístupnenie Slovenska cestou významného rozvoja cestnej a železničnej siete. Ťažko možno čakať rýchly príchod zahraničného kapitálu alebo zahraničného turistu, ak sa ani jeden z nich nemôže do cieľa svojej cesty dostať cez zápchy alebo bez mimoriadnych ťažkostí. Paralelným sprievodným znakom uskutočňovania reforiem musí byť transparentná sociálna politika, výrazne podporujúca najslabšie vrstvy obyvateľstva, a nie rovnostárska, zbytočne poskytujúca pomoc ľuďom, ktorí ju vôbec nepotrebujú.

Hd: Ako vnímate pozíciu podnikateľov v spoločnosti?

A. Barboráš: Podnikateľ je ešte stále v našej spoločnosti vnímaný ako parazit žijúci z cudzej práce, a nie ako subjekt poskytujúci zamestnanie širšej skupine ľudí, ktorí nechcú, nemôžu alebo nie sú schopní zobrať na seba podnikateľské riziko. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa postupne už začína selektovať aj

podnikateľská sféra na dočasne podnikajúcich a tých, ktorí sa zrejme na trhu s veľkou pravdepodobnosťou udržia. Rovnako badať aj u zamestnancov mnohých firiem, že ich pohľad

na zamestnávateľov sa postupne mení, začína sa viac vyskytovať argument ako

lojalita k firme,

viac si začínajú uvedomovať každú nadštandardnejšiu výhodu poskytovanú zo strany zamestnávateľa. Bude veľmi dôležité, ako bude podnikateľov vnímať nová vláda, ktorej pri presadzovaní bolestivých reformných opatrení môžu byť podnikatelia silným partnerom, pretože tí sú prví a verím, že nie jediní, ktorí túto cestu chápu ako nevyhnutnú prípravu Slovenska na veľmi ťažký konkurenčný boj o trh, ktorý nás čaká po vstupe do EÚ.

Hd: Predvolebné vyhlásenia zväzov, združení a celého radu organizácií zamestnávateľov sú takpovediac silné, ale podľa výsledku volieb sa ich podpora nesústredila na jeden subjekt. Alebo je to inak?

A. Barboráš: Žiadne predvolebné vyhlásenia uvedených inštitúcií nepovažujem za relevantný väčšinový názor príslušného zväzu, združenia či iných organizácií zamestnávateľov. Slovenský volič sa rozhodol sám a po predchádzajúcich skúsenostiach definitívne odmietol to, čo tu bolo do roku 1998. Rovnako odmietol to, čo považoval v rokoch 1998 - 2002 za brzdu rozvoja Slovenska, teda ľavicové strany. Ak voliči pripravili podmienky na vytvorenie pravicovej vlády, je to zároveň pre novú vládu

najsilnejšia výzva

uskutočniť reformy, dobehnúť zameškané a v čo možno najkratšom čase posunúť Slovensko na konkurenčnejšiu pozíciu aj v mikroekonomickej oblasti, aby sme v budúcnosti mohli byť Európe rovnocennejším partnerom. Ak túto výzvu voliča pochopia aj zväzy a združenia či organizácie zamestnávateľov, určite výrazne podporia novú vládu v jej snažení.

Hd: Aké šance dávate vláde Mikuláša Dzurindu?

A. Barboráš: Tak ako, dúfam, väčšina voličov, chcem dať staronovému premiérovi šancu na štyri roky vrátane jeho koaličných partnerov. Mikuláš Dzurinda si zaslúži priestor na splnenie všetkých reforiem, ktoré chcel uskutočniť v predchádzajúcom, ale aj v novom volebnom období. Zaslúži si priestor najmä

za trpezlivosť, ktorá udržala predchádzajúcu koalíciu spolu, aj keď ich programy nikdy nemohli zaručiť efektívnu výslednicu spoločného snaženia. Teraz má šancu, ktorú už nebude mať nikdy v živote. Má možnosť uskutočniť reformy na čele pravicovej vlády. Myslím si, že o štyri roky už nebude možné vytvoriť podobnú pravicovú vládu, preto premárnenie tejto príležitosti môže mať

značný vplyv

na účasť mladých ľudí v budúcich voľbách. Mladí sú totiž odvážnejší dať hlas pravicovejšie zmýšľajúcim politikom. Slovensko evidentne starne, preto by bolo trestuhodné takúto šancu premárniť.

Hd: Čo vaša činnosť dnes a potom, povedzme, s odstupom roku-dvoch?

A. Barboráš: Som presvedčený, že Slovensko má dostatok veľmi šikovných, schopných a tvorivých ľudí. Ak v nasledujúcich štyroch rokoch vytvoríme významné podmienky na rozvoj podnikania na Slovensku, zníži sa v závere volebného obdobia aj najpálčivejší problém Slovenska - nezamestnanosť. Treba si jednoznačne uvedomiť, že nezamestnanosť sa musí na začiatku tohto volebného obdobia najprv zvýšiť, najmä zrušením miest v neproduktívnej štátnej a komunálnej sfére. Vytvorením lepších podnikateľských podmienok začne podnikateľská sféra postupne vstrebávať nezamestnaných aj z bývalých neproduktívnych oblastí. Ak si však niektorí

iluzionisti myslia,

že zo súčasnej situácie je možné Slovensko dostať pod úroveň 16-percentnej nezamestnanosti, treba ich z takýchto ilúzií liečiť. Dodnes sme totiž nevytvorili žiadne podmienky na to, aby to bolo možné dosiahnuť. Naopak, nezabudnuteľným rozšírením štátnej správy sme Slovensku túto hranicu vzdialili takmer do nedohľadna. Boli sme dokonca „takí vynaliezaví“, že sme pre tento krátkodobý efekt umelého zníženia nezamestnanosti zadlžili Slovensko na generácie dopredu a oslabili sme zbytočnými daňami na živenie tejto neproduktívnej sféry už aj tak slabú podnikateľskú sféru. Ak sa pozerám z takéhoto uhla pohľadu na súčasné podmienky podnikania, musím iba dúfať v rýchle reformy. Na ich uskutočnenie je potrebné, aby sme všetci vydržali ešte tri veľmi ťažké roky, ktoré vytvoria dobrý základ na rozvoj celého Slovenska určite správnym smerom, užitočným pre každého jeho obyvateľa. Šikovní ľudia neodchádzajú zo Slovenska do Nemecka či USA podnikať. Na 99 % týchto ľudí sa tam odchádza zamestnať aj z dôvodu lepších a výhodnejších pracovných príležitostí. Odchádzajú a budú odchádzať aj za cenu neporovnateľne vyšších životných nákladov, pričom ťažko predpokladať, že sa vrátia späť. Toto je najdôležitejší argument pre podporu podnikania na Slovensku, aby sme následne mohli vytvoriť dobré pracovné podmienky pre takýchto mladých ľudí, ktorí nám radi potom na Slovensku zostanú.

Peter Kasalovský