Platenie a odvody

A čo výberové konania?

Pacienti z najrozličnejších spoločenských vrstiev vrátane podnikateľov majú výhrady k príplatkom v zdravotníctve. Niektorí zo zásady, prosperujúcim podnikateľom neprekážajú odhadované sumy, o ktorých sa hovorí, ale v tejto súvislosti nejeden z nich už nastolil otázku, ako to bude s odvodmi poistencov a ich zamestnávateľov do zdravotníctva? Ďalšia skupina pacientov sa ohradzuje, že oni zdravotníctvo do kolapsu nedoviedli, tak prečo by mali platiť za tých, čo sú za to zodpovední, no behajú po svete nepotrestaní a v porovnaní s nimi aj bohatí? O plánovaných zmenách v zdravotníctve sa hovorilo veľa, no akosi sa nespomínali výberové konania, ktoré sprevádzali nákupy drahej medicínskej techniky, kde sa často cena vyšplhala nepredstaviteľne vysoko. A hoci sa práve tu doslova prepadli nepredstaviteľné sumy určené na naše zdravotníctvo, ani slovo nepadlo napríklad o retrospektívnej

hĺbkovej kontrole,

spomínali len nulovú toleranciu voči riaditeľom nemocníc. Mnohým občanom chýba odpoveď na otázku, kto konkrétne spôsobil kolaps rezortu, a tí naivnejší by radi poznali odpoveď na otázku, či sa od ľudí, zodpovedných za túto situáciu, budú nejaké peniaze vymáhať. V súčasnej situácii zatiaľ otvorenou formou vyberať na zdravotníctvo nedovoľuje naša legislatíva, tento krok je totiž stále v rozpore s Ústavou SR, ktorá hovorí, že každý má právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť na základe zaplateného poistenia. No nový minister už avizoval legislatívne zmeny a jednou z prvých je zúženie Liečebného poriadku. Podľa Rudolfa Zajaca patrí platba za ubytovanie či stravu v nemocnici medzi prvé kroky, ktoré povedú k tomu, aby sa z tzv. solidárneho balíka uhrádzali

len tie služby,

ktoré bezprostredne súvisia so zdravotnou starostlivosťou. Minister odhaduje, že asi pol percenta obyvateľstva nebude schopné tieto príplatky uhrádzať, preto budú môcť požiadať o adresnú sociálnu dávku. Doteraz však nikto presne nedefinoval a nahlas nepovedal, kto vlastne tvorí túto skupinu, keďže občanov na hranici životného minima alebo ďalších, ktorých rodiny už teraz evidentne živoria, je oveľa väčší podiel. Problémom však zostáva i tzv. pripoistenie. Solventní občania znalí situácie v našich nemocniciach sa pýtajú, kto už im len ten priplatený luxus a najmä kde dopraje? Napríklad na takých bratislavských Kramároch? Kde už len tam vezmú luxusné izby? A budú tam teda pre nich iné zdravotné sestry, lekári či ošetrovateľský personál? Naše zdravotníctvo nie je len v ekonomickej kríze, ale v mnohých prípadoch aj v morálnej. A ako sa

odbúrajú úplatky,

ktoré sa platia chirurgom a ostatnému personálu v súvislosti s operáciou či liečbou? V opačnom prípade si pacienta dosť často ani nevšimnú a diagnózu neuznajú za hodnú operácie. Platba za stravu či ubytovanie v nemocnici na to bude mať ťažko vplyv. Nikto u nás nespochybňuje správy o nemocniciach, ktorým pre miliónové dlhy odpojili dodávku vody, či o tých, ktoré na takýto postup dostali avízo. Lenže reakcie väčšiny občanov napovedajú, že jednoducho nemajú chuť sa na splácaní takýchto dlhov podieľať. Nemožno sa ich skepse ani veľmi čudovať, veď to nie je prvá avizovaná reforma v rezorte zdravotníctva. Svoje a v prospech občana sľubovali a chceli dokázať urobiť v posledných rokoch na ministerskom poste aj Novák, Rakús, Soboňa, Belohorská, 2-krát Šagát, Javorský a Kováč. Ako to dopadlo, vidíme všetci, nový minister sa vybral aj cestou poradcov, bude mať dvoch platených a 14 neplatených. Rozruch medzi ľuďmi znalými problematiky vyvolalo meno jedného z nich, možno preto, že hoci odišiel z ministerstva sám, spájali sa s ním kauzy (za ministrovania R. Kováča), v ktorých bol označovaný za osobu s konfliktom záujmov v oblasti liekovej politiky. Mimochodom, aj túto oblasť čaká avizovaná reforma.

Ľudmila Koníková