Akí sme? Na čo sme predurčení?

Akí sme, v čom sa mýlime, čo by sme mohli zlepšiť? Prečo niektorí ľudia dosiahnu svoje ciele, avšak iní nie? Podľa znalcov to, čo nazývame osobnosťou človeka, je súhrn určitých charakterových prvkov, intenzitu a množstvo ktorých možno zmerať rôznymi

Viacerí renomovaní experti sa oddávna pokúšali zostaviť akúsi tabuľku rôznych typov ľudskej osobnosti. Švajčiarsky psychológ a psychiater Carl Gustav Jung stanovil už v dvadsiatych rokoch určité archetypy, charakterizujúce všetky osobnosti. Prvými, ktorí sa pokúsili osobnosť ako takú zmerať testom, boli Američania Costa a Mac Rae. Odvtedy sa psychológia osobnosti stala prioritou pre množstvo špecialistov z celého sveta. Medzi najaktívnejších v tomto smere patria holandskí a nemeckí experti.

Jedným v série testov osobnosti je Personal Potential Analysis (PPA), ktorý je k dispozícii aj na internete a záujemcom slúži ako profesionálna orientácia. Tento test je založený na štyroch charakterových faktoroch, ktorými možno merať úspech človeka, a na zobrazení rôznych typológií osobností. Autorom jedného z najúspešnejších a pravdepodobne aj najpoužívanejších modelov je taliansky profesor psychológie osobnosti na univerzite La Sapienza v Ríme Gian Vitttorio Caprara. Podľa jeho testu možno z piatich faktorov definovať osobnosť väčšiny ľudí. Týmto faktorom sa vraví Big Five (veľká päťka). Každý z nich sa delí na dva ďalšie podfaktory a osobnosť človeka je v tomto teste teda definovaná desiatimi charakteristikami. Tento test osobnosti hodnotí energiu (s podfaktormi, dynamizmus a dominantnosť), vľúdnosť (spolupráca a srdečnosť), húževnatosť (svedomitosť a vytrvalosť), citovú stabilitu (kontrola citov a kontrola podnetov) a duševnú otvorenosť (otvorenosť kultúre a otvorenosť skúsenostiam).

Test Big Five Questions (BFQ) obsahuje skupinu všeobecných tvrdení o správaní človeka, s ktorými sa testovaná osoba môže stotožniť celkom, čiastočne alebo len celkom málo. Každému stupňu hodnotenia patrí určitý počet bodov. Body sa v jednotlivých skupinách zrátajú a podľa výsledku možno definovať, ktoré z iatich faktorov u testovaného človeka prevládajú. Vedzte však, že žiaden test neposkytuje absolútne úsudok o osobnosti jednotlivca. Pretože sa človek zvyčajne stotožňuje s určitou spoločenskou vrstvou, výsledky testu vypovedajú skôr o spoločenskej skupine, do ktorej testovaná osoba patrí. Big Five Questions test je východiskovým bodom pre ďalšie metódy rozboru osobnosti. Sám Caprara navrhol jeho dodatok, tzv. Big Five Observer, v ktorom musí testovaný človek voliť zo štyridsiatich dvojíc prídavných mien opačného významu. Musí sa napr. rozhodnúť, či sa k jeho osobnosti, tak ako ju on sám vníma, hodí skôr charakteristika daná adjektívami živý alebo zakríknutý. Body sa i v tomto prípade zbierajú do piatich hlavných skupín a desiatich podskupín. Niekto môže byť „horkokrvný“ a predsa mať plnú kontrolu nad emóciami a nepodliehať depresiám.

Znalci pripomínajú, že spomínané testy majú mnohonásobné využitie a veľa vám môžu napovedať, akým smerom by ste sa pri ceste za úspechom mali vyberať. Poskytujú aj dostatok údajov o tom, či charakteristika testovanej osoby zodpovedá spoločenskej skupine, ku ktorej patrí. Keď človek pozná svoj psychologický profil, zvyčajne ho zaujíma, ktorý z jeho osobných faktorov je kľúčom k úspechu.

Keby na túto otázku existovala jednoznačná odpoveď, žiadny človek by nezažil neúspech. Znalci nazvali umenie poznať svoje schopnosti a čo najlepšie ich používať a zároveň maximálne využiť možnosti, ktoré sa mu ponúkajú, termínom účinná autovnímavosť. Nezabudnite, že čím nižšia je účinná autovnímavosť, tým ťažšie dosiahnete určité ciele. Ide o dôveru vo vlastnú osobu, ktorá závisí od skúseností z vlastných úspechov i neúspechov a pôsobia na ňu kladné i záporné príklady iných ľudí.

Najdôležitejšia je otázka: je možné sa poučiť zo skúseností a zmeniť jednu alebo viac z našich piatich hlavných vlastností? Môže byť niekto strojcom svojho šťastia a vypestovať si osobnosť? Odpoveď znie: Áno. Niektorí experti sa síce domnievajú, že charakteristické rysy človeka sa v dospelosti takmer nemenia, ale nie je to celkom tak. Osobnosť je daná spôsobom, akým človek čelí rôznym životným situáciám, a je pravdou, že tento spôsob sa vyvíja a časom mení tak, ako sa vyvíjajú a menia ciele, názory, presvedčenie a záujmy človeka. Významnú rolu pre zmenu osobnosti hrá i zmena prostredia, v ktorom človek žije. Znalci radia nepodceňovať osobnostné testovanie seba samého - vraj je to začiatok hviezdnej kariéry.

(bj)