Nedostatočne chránení

Napriek úsiliu vedcov vyvinúť lepšie ochranné štíty proti kozmickému žiareniu je posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) vystavená rovnakému zaťaženiu, ako jej predchodkyne na ruskom Mire.

K tomuto záveru prišli podľa časopisu New Scientist odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a tím európskych vedcov. Denná dávka na ISS je jeden milisievert, čo zodpovedá ročnému zaťaženiu prirodzeným žiarením na Zemi.

Toto zaťaženie vzniká vtedy, ak energetické častice kozmického žiarenia dopadajú na hliníkový plášť stanice. Následne vzniká mrak sekundárnych častíc, ktorý sa dostane do obytných a pracovných modulov. Trojmesačný pobyt v takomto prostredí zvýši riziko vzniku rakoviny štatisticky na desatinu dlhodobého rizika, ktorému sú vystavení fajčiari. Aj preto toľká pozornosť výskumom v tejto sfére, pretože každé riziko vyvoláva ďalšie následné reakcie.

Uvedené hodnoty sú síce ešte v norme, ale konštruktéri ISS hľadajú aj tak možnosti ďalšieho zníženia rizika. Stanicu vybavili dodatočnými ochrannými štítmi z polyetylénu, ktorý vplyvom kozmického žiarenia uvoľňuje menej sekundárnych častíc. Zaťaženie sa však ani potom neznížilo v očakávanom rozsahu.

Zlá ochrana pred žiarením nie je iba problémom posádky ISS. Ešte väčším rizikám budú vystavení astronauti, ktorí sa ocitnú mimo ochranného magnetického poľa Zeme, napríklad počas letu k iným planétam. Tu narazia na neporovnateľne silnejšie žiarenie, pred ktorým ich existujúce štíty neochránia.

„Keď pošleme dvoch astronautov na Mars, jeden z nich zomrie,“ tvrdí Marco Durante z univerzity v Neapoli.

Durante je expertom na poli vesmírnej medicíny. Okrem iného vyšetroval bývalých členov posádok Miru a u niektorých objavil abnormality v chromozómoch, ktoré avizovali začínajúce rakovinové ochorenie. Na základe týchto zistení sú podľa neho astronauti na ISS vystavení o 20 percent väčšiemu riziku úmrtia na rakovinu, čo je výrazne nad prognózami NASA.

Tieto skutočnosti by mali zohľadniť aj plánovači projektu vesmírnej stanice v blízkosti Mesiaca. Na vybranej pozícii stanice by bežné ochranné mechanizmy zachytili nanajvýš 30 percent kozmického žiarenia. Predtým treba vyvinúť úplne nové ochranné štíty. Ako dlho to potrvá, sa v súčasnosti nedá povedať.

(hy)