Ulica so životopisom

Hrdosť nielen na svoje mesto, ale dokonca na ulicu, prejavuje herec a literát Július Satinský. V najnovšom knižnom diele Chlapci z Dunajskej ulice spomína na mladosť, zážitky, prostredie, z ktorého je veľa nenávratne preč. Ulica má stále rovnaké pomenovanie. „Túto ulicu nijaký režim nepremenoval. Dunajská ulica prežila od čias uhorského kráľa Ondreja III., ktorý v r. 1921 udelil Bratislave privilégiá kráľovského mesta, Arpádovcov, Anjouovcov, Koburgovcov, Habsburgovcov, Masaryka, Tisa, Beneša, boľševikov a vždy sa volala Dunajská. Na nej sme vyčíňali po druhej svetovej vojne my chlapci z Dunajskej ulice. Tu sme liezli po strechách, hrali futbal, chodili do školy, obúvali prvé korčule a naháňali prvé dievčatá,“ spomína kronikár vtedajších šibalstiev a obdivuhodný pamätník i majster slova J. Satinský. Jeho detstvo nie sú len osobné spomienky, ale aj obraz spoločenských pomerov a celkového života. Vozenie sa na otáčacích dverách Slovenskej sporiteľne na Dunajskej ulici vyvolávala v ňom hrdosť, že nielen Chaplin v Amerike, ktorého videl v groteske, má rovnaké dvere. Zážitkom pre neho bol školský výlet do tejto bankovej inštitúcie, kde obdivoval množstvo trezorov, labyrint chodieb a obrovské pancierové dvere. Podobných zážitkov je na 127 stranách veľa a vtipne napísaných. Zážitkom bývajú aj stretnutia s ním na besede, ako to bolo nedávno v bratislavskej kaviarni Domenico, kde ochotne dával autogramy.

Pavol Erzdiak