BUDÚ ÚVERY BLIŽŠIE

Príprava návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 núti porovnať súčasné kroky so stabilizačnými opatreniami v roku 1998. Podľa ministra financií Ivana Mikloša ide „zásadne o inú situáciu“. Súčasnosť charakterizuje ekonomická stabilita, v roku 1998 stálo Slovensko na pokraji vážnej finančnej krízy. Dnes si je štát schopný požičať za 7 % úroky, aby dokázal pokryť svoj finančný deficit, pred štyrmi rokmi sa štát financoval na finančnom trhu za 25 - 29 %. Pred štyrmi rokmi došlo k znehodnoteniu kurzu, teraz je kurz stabilný, prípadne dochádza k jeho zhodnocovaniu. Banky a finančný sektor boli pred kolapsom, momentálne sú ozdravené, reštrukturalizované, majú silných strategických investorov. Úrokové sadzby z novoposkytovaných úverov boli pred štyrmi rokmi na úrovni vyše 20 %, dnes je prebytok voľných úverových zdrojov v ozdravených bankách a úrokové sadzby sú rádovo nižšie. Analytici k týmto slovám Ivana Mikloša jedným dychom dodávajú, že za predaj 24 % v Československej obchodnej banke štát získal 15,7 mld. Sk, za predaj Slovenskej sporiteľne (SLSP) 18,3 mld. Sk, Všeobecnej úverovej banky (VÚB) 21,2 mld. Sk, za Poľnobanku 1,3 mld. Sk a takmer deväť miliárd za Investičnú a rozvojovú banku (IRB). Príjmy tak tvoria približne 68 mld. Sk. Náklady na rekapitalizáciu VÚB, IRB, SLSP dosiahli 18,9 mld. Sk a náklady z transferov zlých úverov do Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky Bratislava tvoria (po odpočítaní rezerv) 105 mld. Sk. Celkové náklady tak dosiahli 123,9 mld. Sk. Ako priznal aj Ivan Mikloš, náklady na ozdravenie bánk (v roku 2003 rozpočtované v objeme 10,7 mld Sk) sú bezprostrednou súčasťou výdavkov a následne i schodku štátneho rozpočtu. Podnikateľská sféra sa právom pýta, či to prinesie aj iný (v pozitívnom zmysle slova) uhol pohľadu ozdravených bánk na poskytovanie úverov podnikovej sfére. Priestor na expanziu naznačuje aj nízky podiel úverov na celkových aktívach bánk. Kým v krajinách V4 a v EÚ predstavujú spravidla polovicu, na Slovensku je to menej ako jedna tretina. Viceguvernérka NBS E. Kohútiková považuje ukončenie reštrukturalizácie bánk v SR po dokončení zmeny vlastníckych vzťahov, navŕšení kapitálu a zmeny správania sa bánk za podmienky, že nový vlastník bude podnikať podľa zásad obozretného podnikania. Čo „obozretné podnikanie“ môže priniesť v praxi? Získať úver od banky stále nie je jednoduché. Objem úverov v priemyselných podnikoch s 20 a viac zamestnancami klesol v roku 2001 už na menej ako 50 % ich vlastného imania. Banky majú často až prehnané požiadavky na ručenie. Súvisí to so zlými skúsenosťami s nedobytnými úvermi. Banky sa popálili, preto sú podstatne opatrnejšie. Akoby ale prešli

z extrému do extrému,

od benevolentnosti v prvej polovici 90. rokov k prílišnej rigidnosti v súčasnosti, konštatuje Správa o stave podnikateľského prostredia, ktorú vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Na druhej strane podnikatelia nie sú pripravení na kritické posudzovanie svojich projektov bankármi. Predmet lízingu je až do úplného splatenia majetkom lízingovej spoločnosti. Vďaka tomu je lízing využívanejším zdrojom financovania ako bankové úvery. V každom prípade je evidentné, že prudký pokles úrokov na medzibankovom trhu priniesol v roku 2000 zníženie úrokových sadzieb z novoposkytovaných úverov. Kým priemerná úroková sadzba z čerpaných úverov dosiahla v októbri 1998 podľa údajov NBS 23,5 %, v septembri 2001 to bolo už len 9,1 %. Podnikateľom sa podstatne znížili náklady. Pokiaľ ide o vzťah centrálnej banky ku komerčným bankám po 1. januári 2003, minister financií si netrúfol konkrétne odpovedať. Vyslovil iba

hmlistý predpoklad,

že „by sa mohol vytvoriť istý priestor na to, aby peniaze zlacneli. Budeme o tom s NBS diskutovať. Určite budeme hovoriť o tom, aký veľký priestor a v akej miere bude využitý“. Stalo sa. Banková rada rozhodla, že najdôležitejšia dvojtýždňová úroková sadzba klesne o štvrť percentuálneho bodu na osem percent. Tak ako pred pol rokom Národná banka Slovenska prvú Dzurindovu vládu zvýšením úrokov varovala, teraz druhú miernejším uvoľnením menovej politiky povzbudzuje. Ďalšie dve sadzby, ktoré používa NBS pri jednodňových obchodoch s komerčnými bankami, zostali nezmenené. Centrálna banka požičiava ostatným bankám za ročný úrok 9,5 % a za úložky im vypláca 6,5 %. Na medzibankovom peňažnom trhu sa v zásade úroky pohybujú v tomto rozpätí, a ich výška následne ovplyvňuje úroky v bankách a prostredníctvom nich celú ekonomiku. Krok NBS v tomto smere vyprovokoval znovu alarmujúci vývoj zahraničného obchodu SR. Septembrový deficit obchodu Slovenska so zahraničím, rovnako ako zmena úrokovej sadzby, ekonómov prekvapil. Oproti ich očakávaniam bol vyšší o viac ako polovicu, v porovnaní s augustom dvojnásobný a zároveň druhý najvyšší v tomto roku. Štatistici informovali, že podľa predbežných údajov dovozy prevýšili vývozy minulý mesiac o 8,25 mld Sk. Navyše, zo správy PAS vyplynulo, že hospodárenie slovenských podnikov sa v posledných dvoch rokoch síce výrazne zlepšilo, avšak úvery od bánk sú aj napriek tomu pre väčšinu podnikateľov nedostupné. Môžu si za to samotné podniky, ale dôvody treba hľadať aj na strane bánk. Zlacnenie úverov v posledných rokoch znížilo finančné náklady podnikov, čo umožnilo aj rast ziskov. Ešte v roku 1998 prevyšovala celková strata podnikov ich zisky takmer dvojnásobne. O dva roky neskôr bol už tento pomer opačný a vlani zisky štvornásobne prevážili súhrnnú stratu. Väčšinu ziskov majitelia nechávajú vo firmách, čím sa posilňuje aj vlastné imanie spoločností. Napriek tomu časť odborníkov je presvedčená, že komunikáciu s bankami treba nasmerovať napríklad na podporu podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu. Zatiaľ ich síce vláda radí vyššie, ale iba pokiaľ ide o sadzby DPH.

Tibor Bucha