Klbko (nie Ariadnino), ktoré nie a nie rozmotať

Investície do sprístupnenia lesných porastov prinášajú dlhodobý ekonomický efekt

Vklad kapitálu a práce do investičnej výstavby v lesnom hospodárstve má mimoriadny význam na technický pokrok a ekonomickú efektívnosť riadneho obhospodarovania všetkých lesov na Slovensku. Preto kladie „Program rozvoja lesného hospodárstva SR do roku 2010“ veľký dôraz na technický a investičný rozvoj lesného hospodárstva aj z toho dôvodu, že nasadzovanie špeciálnych lesníckych mechanizmov (stínacích hlavíc, harverstorov, procesorov, lesných lanoviek s diaľkovým ovládaním a odvozných súprav s nakladacím zariadením) a zavádzanie nových ekologicky vhodných technológií v ťažbe, približovaní a v odvoze dreva sa nezaobíde bez výstavby lesných ciest a ďalšieho sprístupňovania odľahlých lesných komplexov. Ide o lesné porasty, v ktorých sa majú v rámci ťažbových etátov podľa lesných hospodárskych plánov vykonať rubné ťažby dreva. Zároveň treba uviesť, že nedostatočne vybudovaná lesná cestná sieť obmedzuje i prevenciu a hasenie lesných požiarov, ktoré v posledných rokoch majú stúpajúci trend aj na Slovensku. Osobitné problémy transformácie lesníctva a zabezpečenia investičnej výstavby lesných ciest na Slovensku spôsobuje vrátenie vlastníckych a užívacích práv k lesným cestám. Legislatívne a v skutočnosti zostal nedoriešený prevod lesných ciest a stavieb povolených stavebným úradom, postavených štátom po druhej svetovej vojne na lesných pozemkoch neštátnych lesov, ktoré majú byť vrátené pôvodným vlastníkom a užívateľom. Situácia, ktorá takto vznikla, neumožňuje neštátnym subjektom legálne opravovať a udržiavať lesné cesty postavené na ich pozemkoch, ktoré po prevzatí lesných pozemkov využívajú na zabezpečenie hospodárenia v lesoch. Ide o majetok v zostatkovej hodnote približne 2 mld. Sk v celkovej dĺžke 2983 km.

Realizácia investičných zámerov a technického rozvoja v období transformácie lesného hospodárstva na Slovensku výrazne viazne a je vo veľkej miere ovplyvnená nedostatkom finančných zdrojov u všetkých podnikateľských subjektov v lesníctve. V záujme koordinácie spoločných postupov riešenia týchto problémov so štátmi uchádzajúcimi sa o vstup do Európskej únie usporiadala v júni Technická univerzita vo Zvolene významný medzinárodný odborný seminár, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 90 manažérov stavebných firiem, investorov, projektantov a expertov z lesníckych fakúlt zahraničných univerzít v Českej republike, Slovinsku, Maďarsku, Poľsku a Slovenskej republike. Pozrime sa preto na reálne možnosti, problémy a východiská zabezpečenia investičných zámerov a financovania výstavby lesných ciest v zahraničí a porovnajme ju podrobnejšie so situáciou v lesnom hospodárstve

Investície a lesné cesty

Z vystúpení zahraničných expertov jednoznačne vyplýva, že investičnej výstavbe lesných ciest venujú vo všetkých štátoch uchádzajúcich sa o vstup do EÚ veľkú pozornosť, pretože podmieňuje multifunkčné využívanie všetkých lesov a osobitne nasadzovanie nových vysokovýkonných strojov a zariadení. Investičná politika sa nezaobíde v žiadnej transformujúcej sa krajine bez finančnej podpory štátu, čo prináša výsledný efekt vo zvyšovaní produktivity práce, a tým i vyšších zárobkových možností zamestnancov, ale aj v humanizácii ťažkej a namáhavej práce v lese. Súčasne treba uviesť skutočnosť, že investičná politika zameraná na technický rozvoj vytvára predpoklady pre efektívne ekonomické obhospodarovanie lesov, a tým i lepšie podmienky na vytváranie konkurenčného prostredia po vstupe do Európskeho spoločenstva. Z uvedeného dôvodu uvádzame niektoré aspekty na špecifiká investičnej politiky jednotlivých štátov pri výstavbe lesných ciest.

V Českej republike tvoria lesné cesty najväčší podiel hmotného investičného majetku, z toho dôvodu sa venuje v podmienkach lesného hospodárstva ČR veľká pozornosť výstavbe, oprave a rekonštrukcii lesných ciest. Pre naplnenie štátom preferovaných mimoprodukčných funkcií lesa štát poskytuje možnosť spolufinancovania výstavby lesných ciest formou príspevku (dotácie a úhrada úrokov z úveru) alebo pôžičky, pokiaľ investor splní vopred stanovené podmienky. Z uvedeného je zrejmé, že investor sa musí na financovaní výstavby lesných ciest spolupodieľať a nemôže očakávať úplnú úhradu rozpočtových nákladov stavby. Najväčšie dotácie na výstavbu a opravy lesných ciest sa poskytujú z dotačných titulov Ministerstva zemědelství ČR. Výška príspevku je v súlade so schváleným projektom až do výšky 80 % skutočne vynaložených priamych nákladov na hlavnú a pomocnú stavebnú výrobu. Súčasne existujú nepriame zdroje na podporu výstavby lesných ciest, a to prostredníctvom „Programu rozvoja vidieka“ . Ide o dotačný titul 4 „Rekonštrukcia miestnych komunikácií, výstavba cyklistických a peších chodníkov“. Výška príspevku je do 30 % nákladu akcie v bežnom roku, maximálne však do výšky 500-tisíc CZK. Okrem výstavby lesných ciest na približovanie a odvoz dreva je financovaná v ČR zo Štátneho fondu životného prostredia obnova turistických lesných ciest, a to až do výšky 80 % zo základu pre výpočet podpory, čiže zhruba vo výške rozpočtu stavby.

V Maďarsku po uskutočnení ekonomickej reformy lesného hospodárstva sa jednoznačne presadil v odborných a vo vládnych kruhoch názor, že lesná cestná sieť patrí k infraštruktúre lesa. Z toho dôvodu sa zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa nezaobíde bez štátnych subvencií aj na výstavbu lesných ciest. V podmienkach Maďarska využívajú investori na výstavbu lesných ciest okrem vlastných zdrojov, vytvárajúcich sa z odpisov aj osobitné úvery, ktoré môžu tvoriť až 100 % rozpočtových nákladov za presne stanovených pravidiel financovania výstavby a predpokladov návratnosti úverov. Štátne dotácie na výstavbu lesných ciest predstavujú 40 až 70 % celkových rozpočtových nákladov výstavby. Pri vzniku rozsiahlych lesných kalamít (napríklad pri odumieraní duba) sa štát podieľa na výstavbe lesných ciest v rozsahu až 90 % rozpočtovaných nákladov stavby, pričom je stanovená povinnosť pre investora zabezpečiť následne opravy a údržby lesných ciest z vlastných finančných zdrojov.

V Slovinsku existujú určité špecifiká a problémy v transformácii lesníctva, ktoré vyplývajú z toho, že až 75 % lesov je v súkromnom vlastníctve a neštátny sektor predstavuje až 300-tisíc vlastníkov lesov. Tieto skutočnosti sa premietajú aj do projektovej prípravy stavieb a financovania výstavby lesných ciest z toho dôvodu, že pri majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov na výstavbu stavieb je potrebné individuálne rokovať. Na výstavbe a údržbe lesných ciest má veľký záujem štát i vlastníci a užívatelia lesov. Štát preto prispieva na výstavbu lesných ciest zo štátneho rozpočtu sumou asi 35 % celkových rozpočtovaných nákladov výstavby lesných ciest. V Slovinsku zabezpečuje výstavbu lesných ciest k tomu špeciálne vybudovaná stavebná firma „Forest servis“. Pri výstavbe lesných ciest sa kladie veľký dôraz aj na zostavenie programu ich údržby, ktorého realizácia predstavuje ročne asi 7 mil. EUR.

V Poľsku je pre ekonomickú reformu lesného hospodárstva charakteristický veľký rozsah a vlastníctva reprivatizovanej lesnej dopravnej siete, ktorá v podmienkach Poľska predstavuje asi 100-tisíc kilometrov, s čím sú spojené značné problémy nielen financovania výstavby, ale aj údržby lesných ciest. Tvorba zdrojov investičnej výstavby sa vytvára prevažne z odpisov základných prostriedkov (až 80 %), ale aj z prostriedkov štátu a tzv. Lesného fondu Poľska (LPF). Ide obdobne ako v podmienkach SR (Štátny fond zveľaďovania lesa SR) o vytvorenie „Lesného fondu“, ktorý disponuje veľkým objemom finančných prostriedkov a ktorý sa tvorí z prevažnej časti z odvodov za tržby za drevo (v objeme 14,8 %), ale má aj tzv. dodatkové zdroje, medzi ktoré patria odvody za vyňatie lesných pôd z LPF, náhrady za ekologické škody, odvody za predčasný výrub lesa a pod. Z uvedeného fondu sa prispieva investorom i na výstavbu lesných ciest. Prioritu vo finančnej podpore má výstavba lesných ciest do lesných porastov, kde je preukázateľný finančný efekt vo forme vytvorenia zisku z ťažbovej činnosti.

Investičná politika v SR

Z hľadiska investičnej politiky v lesnom hospodárstve na Slovensku v povojnovom období a v období transformácie lesného hospodárstva (v rokoch 1989 až 2001) možno konštatovať, že najviac lesných ciest rôzneho druhu a stupňa vybavenia bolo vybudovaných v období rokov 1960 až 1989. Po roku 1990 sa výstavba lesných ciest výrazne utlmila a od roku 1994 sa prakticky zastavila. Dôvody boli pragmatické, a tým je nedostatok vlastných investičných zdrojov a na začiatku ekonomickej reformy zníženie štátnej podpory a neskôr úplné obmedzenie štátnych dotácií na investície v lesníctve. Charakterizuje to skutočnosť, že z celkového stavu vybudovanej lesnej dopravnej cestnej siete za posledných 50 rokov (v nasledujúcom prehľade) za obdobie rokov 1990 až 2001 pribudlo na Slovensku len 130 km odvozných lesných ciest a približne 251 km trvalých približovacích ciest (zvážnic). Výstavbu lesných ciest vo finančnom objeme za posledné tri roky (v rokoch 1999 až 2001) znázorňuje tento graf:

Dopravná prístupnosť

Dopravnú sprístupnenosť lesných porastov vytvára vybudovaná lesná cestná sieť, ktorá podľa prepočtov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene predstavuje priemerne 18,54 m.ha-1 lesnej pôdy. Optimálna hustota sprístupnenia lesných porastov nie je exaktne stanovená, ale podľa dlhodobých programov a koncepcie má predstavovať v podmienkach lesného hospodárstva Slovenska 20 až 25 m.ha-1 lesnej pôdy. Jej hustota je závislá od konkrétnych terénnych podmienok. Porovnajme situáciu so zahraničím. Podľa údajov Permanentnej inventarizácie lesov, ktorú vykonal Lesoprojekt Zvolen, sa nachádza na lesnom pôdnom fonde SR k 31. 12. 2001 (pozri tabuľku Štruktúra a hustota lesnej cestnej siete).

Cestná sieť prechádzajúca lesom Dĺžka

(km) Hustota (m.ha-1)

Vlastné cesty Odvozné lesné cesty triedy 1L (s vozovkou) 6 3303,21

Odvozné lesné cesty triedy 2L (sezónne využitie) 14 8417,43

Lesné cesty triedy 3L + TPC (zemné) 15 8787,95

Spolu: 37 04818,54

Cudzie cesty Odvozné cesty charakteru 1L 3 2121,61

Spolu (vlastné + cudzie) 40 261 20,15

Z uvedeného hľadiska vyplýva, že dopravná prístupnosť do lesných porastov je v súčasnosti zabezpečená vlastnými odvoznými cestami triedy 1L (s celoročnou prevádzkou) v dĺžke 6330 km, odvoznými cestami triedy 2L (so sezónnym využitím) v celkovej dĺžke 14 841 km a približovacími zemnými cestami (vrátane zvážnic) na vývoz a približovanie dreva v celkovej dĺžke 15 878 km, čo vytvára cestnú sieť v celkovej dĺžke 37 048 km. Podnikateľské subjekty v lesníctve okrem vlastných ciest využívajú na odvoz dreva aj cudzie cesty triedy 1L v celkovej dĺžke 3212 km. Podľa vykonaných prepočtov a reálnej potreby vyplýva, že dopravná sprístupnenosť lesných porastov na Slovensku nedosahuje úroveň porovnateľnú s Českou republikou a s lesnícky vyspelými štátmi Európy s podobnými geomorfologickými podmienkami. Pre názornosť situácie uvádzame, že v Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Bavorsku (majú porovnateľné podmienky v horských lesoch ako SR) je hustota lesných ciest vyššia a pohybuje sa v rozpätí od 20 do 40 m.ha-1.

Investičné zámery

Program rozvoja lesného hospodárstva predpokladá z uvedených dôvodov väčší rozsah výstavby lesných ciest triedy 3L a trvalých približovacích ciest v takých technických parametroch ich výstavby, aby približovacie vzdialenosti v rovinatých lesoch boli do 250 m (obojstranne k cestám) a v horských terénoch do 500 m. Predpokladá sa, že lesné cesty sa v horských terénoch budú využívať vo väčšom rozsahu na približovanie dreva špeciálne lesné lanovky a kolesové traktory, ktoré sú ovládateľné na diaľku, a tým vo väčšom rozsahu vyhovujú kritériám ochrany a bezpečnosti pri práci a súčasne sú ekologicky vhodnejšie aj z dôvodu malého narušovania povrchu pôdy.

V dlhodobých prognózach a koncepciách rozvoja lesníctva do roku 2020 sa počíta s tým, že približovacie cesty budú postupne podľa požiadaviek lesníckej prevádzky a podľa finančných možností prestavané na odvozné cesty. Sú na to objektívne argumenty a ekonomické dôvody, ktoré vyplývajú z toho, že najvyššie náklady ťažbovej činnosti sú na fázu približovania dreva od pňa na odvozné miesto. Pre názornosť situácie uvádzame, že podľa fázovej kalkulácie nákladov na približovanie dreva sú náklady za posledné roky v prepočte na 1 m3 asi o 60,1 až 86,1 % vyššie ako náklady na odvoz 1 m3 dreva. Preto je v investičných zámeroch ekonomicky zdôvodnený argument, ktorý sa presadzuje pri výstavbe lesných približovacích a odvozných ciest v tom zmysle, aby sa výstavbou lesných ciest skracovala približovacia vzdialenosť a naproti tomu, aby sa výstavbou lesných odvozných ciest predlžovala v sprístupňovaní lesných porastov odvozná vzdialenosť. To predpokladá projektovať výstavbu približovacích lesných ciest v takých technických parametroch, aby sa tento dlhodobý zámer mohol realizovať.

Sprístupnenie lesných porastov tak, ako stanovuje schválený „Program rozvoja lesného hospodárstva SR do roku 2010“ predpokladá vybudovať v nasledujúcich rokoch približne tri- až päťtisíc km lesných ciest. Opodstatnenosť tohto zámeru je odôvodnená aj tým, že podľa prijatého „Programu“ sa reálne uvažuje s ekologickým obhospodarovaním a využívaním lesov, ktoré si vyžaduje používanie jemnejších technologických postupov a hospodárskych spôsobov. To prakticky predstavuje obmedzenie veľkoplošných holorubov a namiesto nich presadzovanie výberkového spôsobu ťažby dreva. V súvislosti s tým sa bude orientovať výstavba na vybudovanie hustejšej a podľa finančných možností i kvalitnej lesnej cestnej siete. Treba však reálne počítať s tým, že obmedzené investičné zdroje budú vyvíjať tlak na používanie úsporných variantov nákladov výstavby.

Na posúdenie trendov výstavby lesnej dopravnej siete v najbližšom období, uvádzame prehľad o stave lesnej cestnej siete ku koncu roku 2001 a predpokladaný stav v roku 2002 s výhľadom na rok 2003 (dĺžka lesných ciest k 31. 12. bežného roka je v km) vypracovaný z podnikových investičných zámerov (tabuľka Kategória lesných ciest).

Kategória lesných ciest

skutočnosť za rok 2001 predpoklad na rok 2002 *(výhľad na rok 2003**/)

Odvozné cesty triedy 1L vybavené vozovkou, ktoré umožňujú ich celoročné využívanie,

odvozné cesty triedy 2L bez vozovky, pomiestne spevnené kamenivom pre sezónne využívanie 21 17121 17621 180

Zemné cesty triedy 3L, približovacia zemná cesta na vývoz a približovanie dreva (v priaznivých podmienkach je možný aj sezónny odvoz dreva), jej maximálny pozdĺžny sklon je do 10 (12) %, čo umožňuje jej prebudovanie na 2L, resp. 1L.

Trvalé zemné približovacie cesty - zvážnice (TPC), s maximálnym pozdĺžnym sklonom do 20 %15 87815 88015 935

Celková dĺžka lesných ciest v lesnom hospodárstve SR 37 04937 05637 115

Z investičných zámerov štátnych podnikov lesného hospodárstva v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva, obrany (vojenské lesy) a školstva (školské lesy) vyplýva, že tieto dlhodobé zámery výstavby lesných ciest sa nepodarí v najbližších rokoch výraznejšie naplniť, pretože v roku 2002 štátne podniky a organizácie lesného hospodárstva počítajú s výstavbou a odovzdaním do prevádzky len 5 km lesných ciest s celoročnou prevádzkou a v takom istom objeme sa predpokladá výstavba lesných ciest aj vo výhľade na rok 2003. V roku 2003 sa ukazuje priaznivejšia situácia vo výstavbe približovacích lesných ciest (zvážnic). V zámeroch sa uvažuje so zabezpečením výstavby zvážnic do odľahlejších dopravne neprístupných lesných porastov, ktoré dosiahli rubný vek a kde sa v najbližšom decéniu predpokladá ťažba dreva. Sektor neštátnych lesov neuvažuje v roku 2002 a 2003 so žiadnou výstavbou lesných ciest a zvážnic. V neštátnom sektore súvisí problém výstavby lesných ciest a zvážnic s komplexným doriešením problematiky odovzdania existujúcich lesných ciest na neštátnom lesnom pôdnom fonde pôvodným vlastníkom, ale aj s nedostatkom kapitálu na investičnú výstavbu u podnikateľských subjektov v sektore neštátnych lesov.

Ing. Igor Michalík

MP SR

(Pokračovanie)