AKO MÁME (NE)PREDAŤ

Privatizácii bánk na Slovensku predchádzalo jarné upratovanie. Takmer 20 miliárd korún zlých úverov, ktoré si v minulosti vzali od komerčných bánk slovenské podniky, sme pozametali do Slovenskej konsolidačnej (SKo). Vláda vychádzala z reality, že drvivá väčšina zadlžených podnikov by v najbližšom čase aj tak nebola schopná dlhy vrátiť, a tak „sekera“ sa ocitla pod kobercom v SKo. Spod koberca však cítiť zápach, štát stojí pred dilemou, čo s tým. Časť odborníkov navrhovala tzv. českú cestu, kde Česká konsolidační agentura (ČKo) oznámila predaj balíka nekvalitných úverov v nominálnej hodnote 37,8 mld. CZK českej firme EC Group, ktorá sa zaoberá správou pohľadávok. EC Group ponúkla 3,4 mld. CZK. Predala tak svoje nedobytné pohľadávky za 8,95 % ich nominálnej hodnoty, prípadne 14,5 % účtovnej hodnoty. V snahe získať vyššie výnosy, na Slovensku bola ešte do polovicu roka 2002 aktuálna snaha vytvoriť spoločný podnik na predaj (kapitalizáciu) starých dlhov. Minister financií SR František Hajnovič viackrát upozorňoval, že hodnota pohľadávok silno klesá a je najvyšší čas vytvoriť spoločný podnik so zahraničným investorom, ktorý bude pracovať s pohľadávkami tak, aby štát - veriteľ z nich niečo získal. Spoločný podnik sa mal vytvoriť s vložením aktív našich podnikov - v objeme 54 mld. Sk. Investor doň vloží toľko, na koľko ocení pohľadávky. Príjmy z predaja a vymáhania úverov si mali obaja partneri deliť podľa pomeru na majetku spoločnosti. Credit Suisse First Boston a Salomon Brothers od tendra odstúpili pre nízku bonitu portfólia. No a jediný záujemca - investor (konzorcium Deutsche Bank a Gutmann Praha) dostal košom. Predseda dozornej rady SKo František Palko, zastupujúci záujmy jej 100-percentného akcionára Ministerstvo financií (MF) SR, totiž v polovici septembra opätovne odmietol možnosť prehodnotenia zamietavého stanoviska orgánov SKo na vytvorenie spoločného podniku na vymáhanie jej pohľadávok v objeme 54 mld. Sk s konzorciom Deutsche Bank AG Londýn a Gutmann Praha. Vysvetlil to tým, že konzorcium dalo na vyčlenený 54-miliardový balík pohľadávok nízke ocenenie, a tak nie je zaručená pôvodne očakávaná výťažnosť. Naopak, dozorná rada 24. septembra odsúhlasila predaj 49 z celkového množstva 105 pohľadávok v nominálnej hodnote 455,2 mil. Sk ponúkaných v tendri s názvom VVK III. Podľa F. Palka výťažnosť pohľadávok predstavuje 15 %, čiže 30 mil. Sk. Predseda predstavenstva a. s. Gutmann Praha Ing. JUDr. Karol Goláň sa napriek tomu domnieva, že spoločný podnik ponúka najlefektívnejšie spravovanie portfólia miliardových pohľadávok. Tvrdí, že nedokončením projektu stratí SKo a MF SR schopnosť osloviť významné zahraničné finančné inštitúcie pre účasť v podobných projektoch. Ak spoločný podnik nevznikne, Gutmann Praha chce využiť všetky možnosti na uplatnenie nárokov na kompenzáciu finančných nákladov vynaložených doteraz v súvislosti s výberovým konaním a s praktickým naplnením požiadaviek vedenia SKo. F. Palko však potvrdil, že k zamietnutej ponuke sa dozorná rada už nebude vracať. Výberové konanie bolo uzavreté a na opätovné prehodnotenie rozhodnutia už nie právny priestor. Dozorná rada bude teda musieť znovu diskutovať (na pôde MF SR) o ďalšom osude pohľadávok v portfóliu SKo. Do úvahy prichádza aj vypísanie nového tendra, na základe ktorého by iná zahraničná firma vstúpila do spoločného podniku. U susedov ČKo spravuje účasti a pohľadávky v celkovom objeme asi 220 mld. CZK. Odborníci sa tam viac-menej zhodujú v tom, že z ČKo treba urobiť profesionálnu a samostatnú agentúru, do ktorej by vstúpila silná finančná inštitúcia. Tá by dala do toho svoje peniaze a dostala by právomoc a zodpovednosť. Zástupcovia vlády a bánk by ju kontrolovali cez dozornú radu. Nie však nominanti politických strán, ako je to teraz. Priemyselné kruhy na Slovensku však varujú, že zahraničný partner sa môže stať v spoločnom podniku väčšinovým akcionárom. Štát i SKo sa dostanú na vedľajšiu koľaj. O ďalšom osude väčšiny zadlžených slovenských podnikov začne rozhodovať zahraničný subjekt v spoločnom podniku. Na jeho uvážení bude stáť charakter priemyselnej politiky SR. Ináč povedané, ide o privatizáciu v rozsahu 54 mld. Sk. V Maďarsku zvolili podobný postup a dnes s iróniou tvrdia, že takúto „paseku“ nepamätajú od druhej svetovej vojny. Preto je tu aj návrh na vytvorenie Slovenského fondu rizikového kapitálu (SFRK). Priamo v konkurzoch by odkupoval majetok podnikov, potom podniky reštrukturalizoval a odpredával najmä zahraničným investorom. Zakladateľmi SFRK by malo byť ZPZ, SKo a Ministerstvo hospodárstva SR spolu s vkladom 1 mil. Sk. Štartovací kapitál, po 300 mil. Sk, by mala poskytnúť SKo a MH SR. Avšak Ivan Mikloš takéto riešenie nepovažuje za systémové. Vyčíta mu, že prostriedky do komerčnej spoločnosti by priamo a nepriamo (cez SKo) vkladal iba štát, no nie sú na to v štátnom rozpočte vyčlenené.

Tibor Bucha