Balíček sa otvára

Zvyšovaniu cien sa nevyhneme

V uplynulých dňoch Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol, že od 1. januára 2003 sa zvyšujú pre domácnosti poplatky za vodné a stočné. Maximálna výška vodného je určená na 15,60 Sk/m3 a horný limit stočného je vo výške 9,80 Sk/m3. Spolu je to maximálne 25,40 Sk, pričom doteraz vodné a stočné dosiahlo výšku 19 Sk. Je to teda zvýšenie o 30 až 35 %, čo v domácnostiach riadne pocítime. Nová vláda, samozrejme, neskončí iba týmto zvyšovaním. Na rade sú energie a teplo. Najčastejšie sa u nás ako vykurovacie palivo používa zemný plyn a práve ten by mal od januára zdražieť najviac, až o 30 %. Zvýšenie elektrickej energie by malo dosiahnuť 20 %. Podľa Národnej asociácie pre ekonomický výskum Spojených štátov, takéto výrazné zvyšovanie cien energií a nadväzne aj tepla pre domácnosti neskončí budúcim rokom, ale ceny by mali u nás takto výrazne rásť až do roku 2005, pritom každý rok, samozrejme, už zo zvýšeného základu. Podľa predsedu Zväzu bytových družstiev SR Ing. Vladimíra Sekaninu priemerná cena tepla v tomto roku by mala dosiahnuť 380 - 390 Sk za gigajoul (GJ) a v roku 2003 by sa mala zvýšiť na 420 Sk/GJ. Hoci už teraz mnohí považujú cenu tepla za privysokú, vo vzťahu k priemerným príjmom, žiaľ, ešte stále je dotovaná štátom. Pritom náklady na kúrenie sú ovplyvnené nielen cenou vykurovacích médií, ale aj dĺžkou vykurovacej sezóny. Napríklad v Bratislave sa kúri o dva mesiace menej než vo Vysokých Tatrách. Ďalším faktorom sú nákladové položky dodávateľov tepla, pričom cenové relácie sa schvaľujú na príslušnom okresnom úrade. Ak dodávateľom predložené nákladové položky okres schváli, môže nastať v cene tepla značný rozdiel aj medzi mestami či okresmi. Pritom ľudia si

nemôžu vybrať

inú kotolňu, pretože na tomto trhu zatiaľ vládne u nás tvrdý monopol. Priemerná ročná spotreba bežnej domácnosti s ústredným kúrením je u nás 34,4 gigajoulu, čiže približne 15 500 Sk. Túto výšku však môže ovplyvniť aj palivo, ktoré výrobca tepla používa. Najlacnejšie je jednoznačne vykurovanie drevom, pri ktorom náklady na vykurovanie za sezónu dosiahnu výšku niečo vyše sedemtisíc korún. Pri zemnom plyne je to v priemere 16 900 Sk, pri hnedom uhlí 17 880 Sk a pri elektrine 20 288 Sk. Drahé je vykurovanie koksom, za ktoré zaplatíme za sezónu až 24 300 Sk, avšak bezkonkurenčné je vykurovanie propán-butánom, pri ktorom to ročne stojí až 82-tisíc Sk. Pri rozhodovaní,

aké palivo

chceme pre vykurovanie použiť, musíme brať do úvahy aj prevádzkové a investičné náklady. Ak uvažujeme s 15-ročnou životnosťou vykurovacieho systému v dome, najnižšie náklady si vyžaduje hnedé uhlie a koks, pri ktorých je to približne 4600 Sk ročne. Na investície a prevádzku je relatívne nenáročný aj zemný plyn (6000 Sk ročne), avšak podstatne drahšie je vykurovanie elektrickou energiou, pri ktorej dosahujú ročné náklady až 11-tisíc Sk. Aj z týchto čísel vidieť, že najlepšie urobí ten vlastník bytového alebo rodinného domu, ktorý dokáže dobre zatepliť celú budovu. Porovnanie so zahraničím totiž prezrádza, že aj tu poriadne prerábame, pretože na vykurovanie spotrebujeme u nás až dvojnásobok tepla viac.

Jozef Kunik