Roztrasie sa Latinská Amerika?

Zatrasie sa latinskoamerický kontinent po nedeľňajších voľbách v Brazílii? Ani tento katastrofický scenár sa nedá vylúčiť. Podľa neho by už v prvom kole zvíťazil ľavicový kandidát Inacio Lula da Silva, na čo by investori zareagovali s veľkou nedôverou. V obavách by ich ešte viac utvrdili prvé, nie príliš šetrné kroky nového prezidenta. Začal by sa tak masový únik kapitálu z krajiny, no a táto by zrazu nebola schopná splácať svoj hrozivý dlh. Kolaps regionálneho hospodárskeho gigantu by stiahol so sebou celý kontinent a zadal ďalší vážny úder globálnej ekonomike.

Samozrejme, sú aj optimistickejšie predpovede. Je síce pravdou, že kandidát Robotníckej strany, charizmatický Lula, sa pri svojom štvrtom pokuse stane prvým ľavicovým prezidentom po štyridsiatich rokoch. A vzhľadom na vyše 40-percentnú podporu v prieskumoch verejnej mienky možno sa mu to podarí už v prvom kole volieb. No na druhej strane jeho víťazstvo nemusí automaticky znamenať tragédiu pre Brazíliu, podobne, ako by úspech vládneho pravicového kandidáta Josého Serra nemusel znamenať záchranu.

Faktom je, že krajina má problémy s dlhom, ktorý sa vyšplhal až na 255 miliárd USD. Čistý dlh tvorí 62 percent HDP, čo je dokonca ešte viac ako bolo vlani v Argentíne (54 percent). Neistota pred voľbami a obavy z opakovania argentínskeho scenára sa v tomto roku už niekoľkokrát podpísali pod devalváciu brazílskej meny - reálu. A keďže sa asi 45 percent dlhu krajiny viaže na americký dolár, pokles reálu len sťažuje situáciu. Na druhej strane a na rozdiel od Argentíny Brazília spravuje svoje financie šetrne a profesionálne. Aj vďaka tomu sa Medzinárodný menový fond rozhodol podporiť krajinu, ktorá balansovala na okraji priepasti 30-miliardovým záchranným balíkom. Dokonca aj USA ako hlavný akcionár fondu zmenili a prehodnotili svoj negatívny názor na záchranné balíky tohto typu a súhlasili s pomocou. Neprajníci tvrdia, že sa Washington takto rozhodol najmä preto, aby ochránil záujmy amerických spoločností - Brazília je 13. najdôležitejší obchodný partner USA, keď ročná obchodná výmena dvoch krajín sa pohybuje okolo 40 miliárd USD.

Sám Lula ubezpečuje zahraničie a investorov, že ako prezident bude dodržiavať fiškálnu disciplínu a poctivo splácať dlh. Krajina by tak veľmi neodbočila od kurzu, ktorý jej už niekoľko rokov ordinuje MMF. Ak svoje slovo dodrží, dramatický vývoj bude aspoň dočasne zažehnaný (kapitál si bude musieť hľadať inú zámienku na únik). No ak bude chcieť Lula splniť aspoň časť svojich predvolebných sľubov - zníženie nezamestnanosti, odstraňovanie hrozivých rozdielov medzi bohatými a chudobnými, zvyšovanie životnej úrovne -, je pravdepodobné, že sa nevyhne zvyšovaniu sociálnych výdavkov a odtiaľ už nie je ďaleko k rozpočtovým deficitom. A ani k rozporu s MMF.

Rastislav Boldocký