Pre nás je odpad stále smeti

Pohneme sa v riešení, až keď pôjdeme do lesa - po pneumatiky

Odpady definoval človek a doteraz ich spravidla chápe ako smeti. Zmena myslenia ľudí aj inde vo svete, kde sa z takéhoto ponímania tiež nevedia vymaniť, spočíva najmä v probléme zhodnocovania

„smetí“. Prvým krokom k ich zužitkovaniu a vytvoreniu druhotných surovín je, že odpady sa musia separovať, následne recyklovať a napokon, len to, čo ostane, treba spaľovať a energeticky zhodnocovať. V Bratislave a Košiciach sa komunálny

odpad spaľuje,

no zastaraným spôsobom. Inde na Slovensku ho mestá a obce vyvážajú spravidla na skládky. Niektoré samosprávy si zhotovili nové úložné priestory v hodnote aj za desiatky miliónov korún, ktoré sa však môžu o dva až tri roky prestať využívať. Predstava, že takto majú dlho dopredu po starosti, sa po vstupe Slovenska do únie môže stať nereálnou. „Skládky sú časovanou bombou. Niektoré máme dobre urobené formou kazetovania, s betónovým podložím a vyložené fóliami. Mnohé sa síce monitorujú, ale zároveň s tým aj zisťujú priesaky, ktoré z unikajú do prírody. Preto by sme potrebovali, aby sa ťažisko skládkovania prenieslo do recyklácie a separácie odpadov,“ povedal nám profesor ekológie na Univerzite Komenského v Bratislave RNDr. Oto Majzlan. „Separácia musí byť prísna napríklad pri skle. Pritom ani to sa nesmie nasypať na jednu kopu, lebo je biele a tmavé. Občania sa snažia, ale

konečný efekt

je taký, že sa to napokon aj tak nasype na jednu skládku. Stále akoby u nás platil princíp, že čo oko nevidí, to srdce nebolí. Pokým skládky dymia, je z nich zápach a ak nedymia, tak je okolo toho v podstate ticho.“ Podľa O. Majzlana nás Európa učí, že motivácia narábania s odpadmi ide cez peniaze. Približne tretina z nich sa na západe ešte spaľuje, ale v iných, dokonalejších technických podmienkach ako u nás. Vo vyspelých štátoch ak občania neplatia za odvoz odpadu, v konečnom dôsledku zaplatia oveľa viac. Ak si napríklad motorista kúpi nové pneumatiky, staré by mal odovzdať. V prípade že ojazdené zahodí, pri kúpe nových ho budú stáť oveľa viac. Podobne je to aj s akumulátormi. Viem si predstaviť, že keby sa tento systém zaviedol u nás, ľudia začnú hľadať pneumatiky po lesoch.“ V Belgicku používajú na separovaný zber odpadov určených na recykláciu tri druhy vrecúšok. V Nemecku dokonca až desať. „Predstavte si domácnosť, ktorá musí mať, ak sa to trochu nadnesie, recyklačné miesto. Po naplnení sa vrecká odovzdávajú do príslušných kontajnerov. Ak by ste

všetko nasypali

do jedného vreca a povedali si, že na tom nezáleží, neuspejete. Tí, ktorí odoberajú odpad, by ho nevzali. Potom ho však musíte na vlastné náklady niekde odviezť, a to je drahšie. Toto je tá skutočná motivácia cez peniaze. V niektorých mestách na Slovensku už máme dobré príklady. Ide o Skalicu alebo aj Pezinok.“ Štáty Európskej únie dnes už nepoužívajú termín spaľovanie, ale energetické zhodnocovanie odpadu. Aj naše zákony sú už veľmi netolerantné k tomuto pomenovaniu. Na otázku, ako sa dá na Slovensku dostať ďalej pri likvidovaní odpadu, profesor hovorí, že možnosti spočívajú vo výchove obyvateľstva, ktorá by sa mala začať už od predškolského veku. Potom by sa malo začať s finančnou motiváciou a zároveň dbať, aby sa dodržiavala prijatá legislatíva. Aby napríklad odvozca nesypal odpad na jedno miesto, ale bol zmluvne zaviazaný, že sa separované časti budú odovzdávať jednotlivým spracovateľom. „Tých však nemáme. Čiže musíme vytvoriť koncovku tohto cyklu. Podnikatelia by aj chceli, lebo naši občania o takúto činnosť majú záujem. Nemôžu však vytvoriť recyklačné pracovisko z vlastných finančných zdrojov. Musí prísť

injekcia od štátu

alebo Recyklačného fondu. Malý podnikateľ, ktorý má snahu spracúvať napríklad obaly tetrapak, sa však k fondom nedostane. Je odkázaný na svoje minimálne zdroje a deti, ktoré mu robia zber, prípadne na provizórne prerobenie strojov na činnosť, ktorú na to potrebuje. Preto je úlohou štátu intenzívnejšie vstupovať do tohto procesu.“ O. Majzlan hovorí, že v západnej Európe je v tejto oblasti koordinácia. Priemysel občanom vždy definoval nové druhy obalov a zároveň im vytvoril nový typ kontajnera na ich zber. Ak výrobca napríklad nového jogurtu prišiel s dvozložkovým produktom a priložil k nemu aj lyžičku z iného materiálu, tak trh zároveň reagoval tým, že pripravil nový kontajner na zber suroviny. Tým sa jasne ukáže,

kam patrí obal

po spotrebovaní obsahu výrobku. „U nás sa trh správa voči občanom predátorsky. Jeho filozofia je asi taká: Tu máte nový výrobok, v novom obale a robte si s ním, čo chcete.“ V súvislosti s prípadnou likvidáciou odpadu na Slovensku formou jeho splyňovania a následnou výrobou tepelnej a elektrickej energie sme oslovili generálneho riaditeľa Elektrovodu Holding Bratislava Tomáša Malatinského. „Keď sme zistili, že zušľachťovaním odpadov sa dá vyrábať elektrina, začali sme sa s tým zaoberať ako s rozvojovým programom,“ povedal nám. „Keďže riešime problémy aj v komunálnej sfére, tak si myslíme, že aj likvidácia odpadu je závažná téma. Z toho dôvodu sme konzultovali s firmami, ktoré majú technické riešenia na zušľachtenie odpadov s možnosťou výroby elektrickej energie. To nás zaujalo, a preto by sme radi odštartovali skúšobný projekt na zabezpečenie takéhoto modelu zušľachtenia odpadu. V našej firme je táto problematika rozpracovávaná na úrovni technického odboru. Následne by sme chceli posilniť naše projektové a inžinierske zložky. Ak by bol v Španielsku realizovaný zámer firmy Pyrotech Europa (proces spaľovania predstavuje vyspelú technológiu, pracujúcu na princípe syntézy

plynného paliva,

podobného biologickému plynu), Elektrovod má ponuku zúčastňovať sa na jeho príprave, prípadne aj realizácii. Účasť si predstavujeme tak, že naši technici by boli prítomní na inžinierskych prácach počas výstavby modernej spaľovne, hlavne jej elektročastí. Tým by sa projekt zároveň naštudoval a následne prípadne realizoval na Slovensku. Pyrotech by rád takéto zariadenie dodal aj k nám. Slovensko má záujem, aby si naši špecialisti tieto práce osvojili. Ak bude projekt úspešný, možno vyzveme niektoré slovenské strojárske firmy na spoluprácu u nás doma,“ dodal T. Malatinský.

Vladimír Turanský