Čo s demokraciou

Komentuje Rudolfa Vallová

Novelizácia zákona o miestnych poplatkoch č. 263/2002 vyvolala na mnohých miestach diskusiu medzi podnikateľskou sférou a samosprávou, ako aj štátnou správou, ktorá pripravovala návrh novelizácie. V paragrafe 5 zmenila nielen názov poplatku (pôvodne poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt, v súčasnosti už poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu), ale aj jeho obsah. Povinnosť platiť stanovila pre všetkých prechodne ubytovaných účastníkov cestovného ruchu a navyše, v porovnaní s predchádzajúcou textáciou zákona, nie za prenocovanie, ale za každý kalendárny deň. Systém je porovnateľný s praxou bežnou v zahraničných rekreačných strediskách. Podotýkam rekreačných (v anglickom vyjadrení resort nie city), teda tých, ktoré majú významný pobytový charakter. Poplatok je a bude nepochybne jedným z významných zdrojov príjmov rozpočtu obcí a miest nachádzajúcich sa v rekreačných oblastiach a nie je zvláštne, že podnikatelia, ktorí spolupôsobia pri vyberaní uvedených poplatkov, budú chcieť spolurozhodovať o použití takto vytvorených finančných zdrojov.

Cestovný ruch pre svoj rozvoj potrebuje uplatniť svoje demokratické práva, potrebuje širšiu účasť podnikateľov na vytváraní podmienok pre cestovný ruch v danom regióne. Chápu to tak nielen mnohí podnikatelia, ale aj nejeden starosta obce alebo primátor mesta. „Vláda by mala prijať jasné pravidlá hry prijatím zákona a cestovnom ruchu tak, ako je to napríklad v Rakúsku,“ hovorí jeden z predstaviteľov samosprávneho úradu. Prízvukuje tým len to, čo ZMOS už dlho od legislatívy požaduje. Jeden zo základných zákonov v tejto súvislosti je i zákon o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu, ktorý je už dlhšie v štádiu návrhu.