Luxus či nevyhnutnosť?

Už roky s rôznou intenzitou priznávame, že rozpočet, ktorý školstvu schvaľuje parlament iba, urýchľuje úpadok školstva v tejto krajine. Už roky mnohých odborníkov, ale i laikov znepokojuje ľahostajnosť a nezáujem k problémom školstva aj preto, že z viac ako päť miliónov obyvateľov tejto krajiny je viac ako 900-tisíc, teda 16,8 % populácie, konzumentmi štátom podporovaného vzdelávania a v priemere skoro 67 % obyvateľstva (žiaci, učni, študenti, rodičia, príbuzní) sú priamo zainteresovaní na momentálnom dianí v školstve. Je skutočnosťou, že väčšinu v súvislosti so školstvom zaujíma predovšetkým to, ako dostať dieťa na školu, koľko bude stáť stravovanie, ubytovanie a ďalšie náklady. Takmer nikoho však nezaujímajú vnútorné problémy rezortu a každý predpokladá, že školstvo sa napokon s problémami vyrovná. Dnes otvárame diskusiu na tému financovania školstva, a to v „kapitole“ vysoké školy.

Ak na jednej strane priznávame, že jediným bohatstvo Slovenska je ľudský kapitál, tak na druhej strane by sme mali mať eminentný záujem o prípravu špičkových vysokoškolských odborníkov, ktorí obstoja v tvrdej európskej (i vo svetovej) konfrontácii. Vyčíslené mesačné náklady na vysokoškolského študenta hovoria minimálne o 3800 Sk. Náklady zahŕňajú stravovanie, dopravu, ubytovanie. Všetky položky sa z roka na rok zvyšujú a narastá počet rodín, ktoré vysokoškoláka jednoducho neuživia. Očakávané zavedenie poplatkov za štúdium preto vyvolalo búrlivý ohlas.

Pravdou je, že slovenské vysoké školstvo sa v budúcnosti nevyhne zásadnej reforme. SR venuje do vysokého školstva iba 0,67 % z HDP. V Európe je toto číslo horšie iba v Bulharsku a Rumunsku. Slovensko investuje len štvrtinu toho, čo investuje do vysokého školstva napríklad Nórsko. Už v predvolebných programoch KDH, ANO, SDKÚ, SMK sa objavila požiadavka spoplatniť vzdelávanie na vysokých školách. Takmer všetky strany sľubovali zlepšenie finančnej situácie. Ani z jedného dokumentu sme sa však nedozvedeli, ako to chcú urobiť. Myslieť si, že školné bude spásou pre budúci osud vysokého školstva, je naivné. Aj viacerí vysokoškolskí učitelia vravia, že platené štúdium nepomôže. Študent si nikdy nezaplatí 80-tisíc Sk ročne. Zatiaľ od štátu dostávajú vysoké školy na jedného študenta v priemere 53-tisíc Sk, a tak mnohým fakultám stačí rozpočet iba do septembra. Preto je dôležité, aby fakulta mala dobré napojenie na priemysel. A prax zase na školu.

Luxus alebo nevyhnutnosť? To je otázka, ktorú bude musieť zodpovedať nová vláda a ponúknuť riešenie. Ani samotní vysokoškolskí učitelia nie sú jednotní či a v akej výške vyberať školné. Prax ukazuje, že hoci zatiaľ platí zákon o bezplatnom vysokoškolskom štúdiu, ktorí sa vzťahuje aj na externistov, všetci vedia, že školy tento zákon obchádzajú. Akákoľvek diskusia o platení či neplatení školného je však tancovaním na tenkom ľade, pokiaľ nebudeme mať zodpovedajúcu legislatívu. Pokiaľ nebude takýto systém doplnený o možnosti študentských pôžičiek, ktoré by boli bezúročné a ich splácanie odložené na čas po skončení štúdií, pokiaľ nebudú existovať rôzne nadácie, ktoré by pomohli študentom, pokiaľ nebude fungovať reálny štipendijný systém, všetky diskusie okolo školného sú iba v polohe (ne)chceného. Štát, ktorý chce prosperovať, sa musí starať o vzdelanie svojich občanov. Rozhodne nestačí len hovoriť o vzdelaní ako o hlavnej priorite. Ekonomický slabý štát má ťažkú úlohu, aby naštartoval dostatočné financovanie celého školstva. Zázraky sa dejú iba v rozprávkach. Začať treba už pri tvorbe rozpočtu. Postupne, rok čo rok, zvyšovať podiel štátu, ktorý ide do kapitoly školstva, aby sme sa aspoň priblížili k európskemu priemeru. Vedomosť je sila - vraví latinské príslovie - na to by sme rozhodne nemali zabúdať.

(bj)