Ako sa platí v Európe

Školné je zavedené v piatich z 18 európskych štátov. Iba málo krajín mení svoj prístup: buď ho mali a poplatky nerušia, alebo školné nezaviedli ani po rokoch polemík. V Írsku je platenie školného obmedzené na neúspešných a postgraduálnych študentov. V 80. rokoch sa tu školné výrazne zvýšilo, potom sa ukázalo, že kompenzácie takmer prevýšili prínos platenia. Školné sa aj napriek rôznym formám pomoci stalo pre mnohých ľudí prekážkou. Preto sa zrušilo a od roku 1996 ho za poslucháčov, ktorí študujú po prvý raz, hradí štát. Vo Veľkej Británii platili až do roku 1997 za 90 percent študentov školné z verejných rozpočtov školské úrady. Dnes prispievajú aj poslucháči. Výška sa odvíja od ich príjmov. Štipendiá slúžiace na úhradu životných nákladov sú nahradzované pôžičkami. V Holandsku sa platí za rok približne štyritisíc guldenov. V roku 1996/1997 tu poberalo 79 percent študentov základné štipendium, 31 percent z nich aj štipendium doplnkové - nadviazané na príjem rodiny. Reforma systému pôžičiek tu trvala 15 rokov. V roku 1995 sa umožnil súbeh zárobku s podporou a zvýšila sa väzba podpory na študijných výsledkoch. Z diskusií v Belgicku, vo Francúzsku, v Írsku, Taliansku, Portugalsku, Rakúsku a v Španielsku vyplynulo: školné vyžaduje kompenzáciu. Banky sa zdráhali poskytovať pôžičky s tým, že riziko nesplatenia je vysoké. Na priamu pomoc študentom v súvislosti so školným sa vynakladá asi 17 percent všetkých verejných prostriedkov v rámci Európskej únie. V severských krajinách, kde existuje súbeh štipendií a pôžičiek na školné, roky zápasia so zadlženosťou študentov, ale aj paradoxne s predlžovaním štúdia, pretože študenti pracujú, aby si nemuseli požičiavať.

(bj)