Školné - áno či nie

Rozumiem tým výhradám proti školnému... Napriek tomu si myslím, že napríklad austrálsky model, kde študentovi nepožičiava banka, ale štát, je reálny. Bývalý študent potom štátu začne pôžičku splácať až vtedy, keď jeho príjem dosiahne určitú výšku, pričom veľkosť splátok je stanovená tak, aby ho to príliš nezaťažilo. Isto, v našich podmienkach by to so splácaním bolo oveľa zložitejšie - keď nie pre absolventov napríklad právnickej fakulty a pre úspešných manažérov, tak určite pre učiteľov, sociálnych pracovníkov atď. Avšak potom treba otázku formulovať zásadne: Veríme tomu, že má cenu študovať - že vzdelanie predstavuje kapitál, pretože človeka favorizuje na trhu práce? Tým, kto tu musí mať konečné slovo, je štát. V Austrálii tento systém naštartovali vo chvíli, keď mali rozpočtový prebytok. A rozhodli sa, že prebytok venujú na túto dlhodobú investíciu. Náš rozpočet je deravý - a to je ten problém.

Otázkou je, či vôbec je školné riešením? Jeho zavedenie je iba časťou oveľa komplexnejšej rekonštrukcie, ktorou musí školstvo prejsť. V tomto prípade nejde iba o rozšírenie kapacít škôl, ale aj o zvýšenie prestíže a miezd učiteľov, zmenu v celkovom správaní škôl k študentovi i spoločnosti a naopak. Hovorím o vytvorení určitých podmienok na trhu práce, v bankovom systéme a pod. Položiek, ktoré by bolo možné do výpočtu zaradiť, je množstvo a dokiaľ si zodpovední úradníci rovnako ako obyčajní ľudia neuvedomia, že investície do vzdelania sú skutočne tou najlepšou investíciou, ťažko sa zo Slovenskej republiky stane perspektívny štát a zo slovenskej spoločnosti spoločnosť moderná.

Ľuboš (Strojnícka fakulta, teraz na výmennom pobyte na University of Glasgow)

Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku by si mal študent hradiť, avšak mal by existovať funkčný systém študentských bezúročných dlhodobých pôžičiek a sociálnych a prospechových štipendií.

Dôvody: zdelanie a vzdelávanie na Slovensku má minimálnu hodnotu. Množstvo študentov študuje len pre akési „predĺženie mladosti“ a nie z profesionálneho záujmu o odbor svojho štúdia. Úroveň motivácie študijných skupín denných foriem (bezplatných) je rôzna, prevažne slabá v porovnaní so skupinami platených foriem štúdia. Človek má sklon nevážiť si dar do takej miery, ako si váži ťažko nadobudnuté „čokoľvek“.

Aleš (doktorand na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici)

Som ochotný diskutovať o viaczdrojovom financovaní vysokého školstva, pričom jedným z tých zdrojov by mohlo byť školné. Ale rozhodne si nemyslím, že by sme to všetko, čo vysoké školstvo potrebuje, mali ťahať z vreciek študentov; to by bolo nielen nemorálne, ale i nemožné. Hovorme o školnom... ale hovorme predovšetkým o legislatíve, ktorá by podporu vysokého školstva ukladala nielen štátu, ale i regiónom a mestám..., o tom, aby vysoké školy nemuseli byť platiteľmi daní a aby firmy, ktoré vložia svoje prostriedky do vysokého školstva, mali daňové úľavy...

Fedor M (vysokoškolský učiteľ)

(bj)