Skvelý Remargue

Už v úvode tejto krátkej poznámky o novom diele nemecko-švajčiarskeho prozaika a dramatika Ericha Maria Remarquea Zasľúbená krajina (vyd. IKAR 2002) treba povedať, že čitateľa, ktorý po ňom siahne, núti zamyslieť sa nad zabúdanou históriou, nad osudmi ľudí, ktorí museli z Európy utekať pred hitlerovským fašizmom za oceán. O tom a o osude emigrantov a utečencov je tento román spisovateľa, ktorého smrť prinútila nedokončiť ho, nechať ho sčasti v ucelených kapitolách, sčasti vo fragmentoch, z ktorých sa podarilo skĺbiť dielo dôsledne poznačené autorovým rukopisom, aj keď nemá takú jednoliatu dejovú niť, na akú sme si u neho zvykli. Ale aj tak osud hlavného protagonistu Ludwiga Sommera, ktorý po svojom príchode do New Yorku v lete 1944, keď prežil dlhší pobyt v internačnom tábore Ellis Island, s falošným pasom po priateľovi, je poznačený sústavným riskovaním. Jeho cesta do exilu i pobyt v Amerike boli poznačené nezištnou obetavosťou, ale aj špekulatívnymi počinmi desiatok ľudí, ktorí sami riskovali, ale práve preto, že dobre poznali po trpkých skúsenostiach, aké je to byť večne putujúcim Ahasverom... Je to zaujímavé čítanie, jeho koniec je na čitateľovej predstave, umocnenej poznámkami, ktoré po autorovi ostali a ktoré sa ani editor neodvážil spracovať do jednoznačného záveru. Tak si možno vybrať - zostane hrdina v Amerike či sa vráti do Európy, aby dokončil dielo, ktoré začal pred vojnou? Ktovie ... V každom prípade je to však Remarque vo vynikajúcom preklade Eleny Diamantovej. A je to kniha, ktorá nestratila nič na svojej aktuálnosti ani dnes. Práve naopak. Aj preto, alebo práve preto by sme ju mali pozorne čítať.

Ján Rehák