Poistný a pracovný pomer

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

V zákone o Sociálnej poisťovni sa uvádza, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca v príslušnej pobočke najneskôr do ôsmich dní odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti zamestnanca na nemocenskom poistení a na účely zdravotného poistenia vraj do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru. Je to ten istý deň alebo nie? Môžete uviesť, kedy vzniká pracovný pomer a kedy poistný pomer?

- Poistné vzťahy úzko súvisia s pracovnoprávnymi vzťahmi. Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce (§ 46 ZP). Rozhodujúcim vzťahom, ktorý zakladá účasť fyzickej osoby - zamestnanca na nemocenskom poistení zamestnancov je pracovný pomer založený na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pre všetkých zamestnancov v pracovnom pomere je nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie i poistenie v nezamestnanosti jednotné.

Poistný pomer nemocenského poistenia, inými slovami „účasť na nemocenskom poistení zamestnancov“ vzniká priamo zo zákona (ex lege). Nejde o zmluvný vzťah, ktorý by bolo možné založiť zmluvou alebo dohodou. Samotné dohodnutie pracovnoprávneho vzťahu na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia nestačí. Na rozdiel od pracovného pomeru, ktorý vzniká dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, poistný pomer nemocenského poistenia vzniká až dňom faktického nástupu do práce.

Poistný pomer zamestnancov vzniká dňom vstupu do zamestnania, ktoré poistenie zakladá (§ 7 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov). Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je nevyhnutné, aby zamestnanec do zamestnania skutočne nastúpil, teda začal skutočne prácu vykonávať. Za deň vstupu do zamestnania sa rozumie aj deň, o ktorom niet pochýb, že k faktickému výkonu pracovnej činnosti by došlo, ak by zamestnancovi v tom nezabránila prekážka, ktorá nespočíva v osobe zamestnanca, neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa, štátny sviatok, deň pracovného pokoja atď.

Deň vzniku účasti na nemocenskom poistení zamestnancov nemôže nikdy predchádzať dňu vzniku pracovného pomeru. Deň vzniku účasti na nemocenskom poistení zamestnancov sa môže nanajvýš zhodovať s dňom vzniku pracovného pomeru.

Príklad č. 1: Zamestnanec uzavrel pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy dňa 1. mája 2002 (streda). Pracovnoprávny vzťah - pracovný pomer vzniká týmto dňom. Účasť na nemocenskom poistení vzniká až dňom skutočného nástupu do práce, teda 2. mája 2002 (štvrtok), pretože 1. máj bol dňom pracovného pokoja.

Príklad č. 2: Zamestnanec uzavrel pracovnú zmluvu (teda pracovný pomer) dňa 1. augusta 2002 (štvrtok). Účasť na nemocenskom poistení vzniká dňom nástupu do práce, čiže v tomto prípade tiež 1. augusta 2002. Znamená to, že deň vzniku pracovného pomeru je zhodný s dňom vzniku účasti na nemocenskom poistení zamestnancov.

Účasť na nemocenskom poistení zamestnancov spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a členov družstiev vzniká dňom začatia výkonu práce, ktorý zakladá poistný pomer, najskôr však dňom vzniku samotnej spoločnosti alebo družstva (§ 62 a 225 Obchodného zákonníka).

Účasť na nemocenskom poistení je viazaná na trvanie právneho vzťahu, ktorý poistný pomer zakladá. Poistný pomer trvá po celú dobu trvania zamestnania, avšak nie je viazaný na skutočný výkon pracovnej činnosti. Vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je viazaný na deň faktického nástupu do práce, avšak po dni jeho vzniku už nie je rozhodujúce, či sa práca skutočne vykonáva alebo nie. Znamená to, že poistný pomer trvá aj počas pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz, dovolenky na zotavenie, výkonu základnej alebo náhradnej vojenskej služby, vojenského cvičenia, neplatenej dovolenky atď.

Účasť na nemocenskom poistení zamestnancov zaniká dňom skončenia pracovnej činnosti, ktorá poistný pomer zakladá. Zánik poistného pomeru je spätý so zánikom právneho vzťahu, ktorý poistenie zakladá. Z uvedeného vyplýva, že poistný pomer zaniká dňom zániku zamestnania. Nezaniká však dňom skončenia skutočného výkonu práce (§ 8 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov).

Poistný pomer spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a členov družstiev zaniká dňom skončenia výkonu práce pre spoločnosť alebo družstvo, ktorý zakladá poistenie, alebo najneskôr zánikom spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členstva v družstve podľa osobitného predpisu (§ 68 a 231 Obchodného zákonníka).

Príklad č. 3: Zamestnanec rozviazal pracovný pomer dohodou ku dňu 31. decembru 2001. Pracovnoprávny vzťah (pracovný pomer) zaniká týmto dňom a týmto dňom - 31. decembra 2001 zaniká aj účasť na nemocenskom poistení (poistný pomer).

Osobitná právna úprava vzniku a trvania účasti na nemocenskom poistení zamestnancov niektorých skupín zamestnancov (napríklad sezónnych a kampaňových pracovníkov, študentov atď.) je obsiahnutá vo vyhláške ÚRO č. 165/1979 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na záver možno konštatovať, že na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do Sociálnej poisťovne sledujete účasť na nemocenskom poistení zamestnancov a na účely platenia poistného na zdravotné poistenie vznik pracovného pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že niekedy deň vzniku poistného pomeru (teda inými slovami deň vzniku účasti na nemocenskom poistení zamestnancov) je totožný s dňom vzniku pracovného pomeru, avšak niekedy účasť na nemocenskom poistení môže vzniknúť aj neskôr (pozri príklady č. 1 a 2). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že deň vzniku účasti na nemocenskom poistení (čiže poistného pomeru) nikdy nemôže predchádzať dňu vzniku pracovného pomeru.

JUDr. Z. Macková, PhD.