EKONOMIKA SI ŽELÁ

Na rozdiel od iných rozvojových štátov v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) dochádza k pokojnému a stálemu vzostupu zahraničných investícií. Konštatuje to Deutsche Bank vo svojej najnovšej štúdii, venovanej rozšíreniu Európskej únie. Predstavitelia tejto nemeckej banky dospeli k - pre niektorých Západniarov - prekvapujúcemu výsledku, že odloženie prijatia krajín z regiónu strednej a východnej Európy by vyvolalo nielen ďalekosiahle politické dôsledky, ale viedlo by aj k citeľným nepriaznivým reakciám trhov. Jedným slovom, ide (išlo by) tu o peniaze. Šéfekonóm spomínanej banky Norbert Walter pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že „hospodárstvo a burzy pokladajú rozširovanie EÚ za hotovú vec“. Teda vopred kalkulujú so ziskami vyplývajúcimi z rozšírenia a zároveň sú si vedomí aj rizík.

Nárast zahraničných investícií v KSVE je nepochybne jasným indikátorom ekonomickej pripravenosti týchto krajín na vstup do EÚ. Mimochodom, potvrdia to aj hodnotiace správy Európskej komisie (EK), ktoré „európska vláda“ zverejní už v stredu tento týždeň. V nich sa napríklad v kapitole Slovenská republika (ktorá, pripomíname, že nie je ekonomicky najrozvinutejšia z dvanástich kandidátov) hovorí, že je fungujúcou trhovou ekonomikou a je schopná čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu EÚ. Podľa prestížnej nemeckej banky je vstup 10 krajín zo strednej a z východnej Európy (Rumunsko a Bulharsko sú zatiaľ „odložené“ na vstup na rok 2007) celkom uskutočniteľný. Opäť sa operuje ekonomickými argumentmi. Deutsche Bank pripomína, že vlastne niet žiadnych rozdielov medzi úrovňou rozvinutosti Španielska a Portugalska v čase ich vstupu do EÚ (1986) a úrovňou rozvinutosti desiatky kandidátov, ktoré EK odporúča na vstup do euroklubu. Španielsko a Portugalsko mali v čase svojho vstupu lepšie výsledky, ako je priemer kandidátov, ale napríklad Slovinsko, Česko a Maďarsko sú dnes ekonomicky na tom ešte lepšie ako boli členovia z Pyrenejského polostrova. Podľa vlastného indikátora (výška HDP na obyvateľa, miera nezamestnanosti, inflácia, liberalizácia finančného sektora, podiely poľnohospodárstva na HDP) Deutsche Bank tvrdí, že kandidátske krajiny „urobili veľký pokrok v priblížení sa členom Eړ. Naopak, podľa Deutsche Bank slabý alebo takmer žiadny pokrok sa neurobil na Západe. N. Walter tvrdí: „Doteraz sa väčšina západoeurópskych krajín nepripravila dobre na rozširovanie.“

Možno aj vďaka tejto nepripravenosti sa čoraz viac Západoeurópanov ozýva, aby sa s rozširovaním únie ešte počkalo. Rok 2004, termín vstupu nových krajín z bývalého komunistického bloku, je totiž čoraz bližšie, čoraz menej iluzórny. Írski voliči, od ktorých o necelé dva týždne priamo závisí osud zjednocujúcej sa Európy, sú - podobne ako aj iní Západoeurópania - vraj málo informovaní o európskej veci. Holandskí politici vyzývajú na prehodnotenie časového plánu rozšírenia, z času na čas podobné reči majú aj Taliani a Francúzi, Španieli sa boja pre agrárne dotácie, Briti sú a priori nedôverčiví v eurozáležitostiach, skepticizmus zachvátil v poslednom čase aj belgických (flámskych) socialistov, no a v Rakúsku časť politického spektra podmieňuje rozšírenie únie vyrovnaním si účtov z minulosti. Euroskeptici, ktorí majú nemalé slovo v západnej Európe, zasa profitujú z každého vyhlásenia, ako je to, ktoré povedal vo štvrtok bývalý francúzsky prezident, dnes šéf Európskeho konventu Valéry Giscard d'Estaing. V Bruseli navrhol premenovať Európsku úniu na Spojené štáty európske (SŠE) alebo Spojenú Európu či Európske spoločenstvo. Európania, ktorí si úzkostlivo chránia svoju identitu, takéto projekty vnímajú s nevôľou. D'Estaing oznámil, že 28. - 29. októbra predloží prvý návrh ústavnej zmluvy Európskej únie.

Ekonómi a bankári vedia, že napokon na nejakom názve ani nezáleží. Podstatné je, aby sa vytvoril vhodný priestor na ekonomický rast generujúci profit. Ten zatiaľ rozširovanie EÚ sľubuje. Aj preto podľa všetkého už v roku 2004 EÚ bude mať na svojej zástave iba dvanásť hviezdičiek, v reáli však tieto budú predstavovať už 25 štátov.

Iaromír Novák