Krajiny strednej a východnej Európy (SVE) nezohrávajú vo svetových kapitálových tokoch rozhodujúcu úlohu. V roku 2000 prijali len 2 % z celkového objemu priamych zahraničných investícií, ktoré boli v pohybe. Slovensko sa na týchto tokoch podieľa len zanedbateľnými 0,003 %. Až dve tretiny investícií, ktoré smerovali do tejto časti kontinentu, skončili v Poľsku, ČR a v Ruskej federácii. Skóre sme čiastočne zlepšili spustením privatizácie. Dominoval však jednorazový predaj 49 % strategických podnikov. Na ostatné ponuky sa spravidla nikto nechytal. Ak aj teraz nová vláda ponúkne na predaj zostávajúci balík, veľké terno neurobíme. V konečnom súčte zarobíme menej, ako keby sme povedzme SPP, rozvodné energetické podniky alebo Transpetrol predávali naraz ako jeden celok. Za päť rokov (1996 až 2000) do ČR prišlo 3,5 mld. USD. V priemere je to 700 mil. USD ročne. Teda toľko, ako na Slovensko za celé spomínané obdobie 1996 až 2000. Ani obchody storočia z nás stredoeurópskeho lídra nespravili. Podkapitalizovaná ekonomika Slovenskej republiky zásadnú ozdravnú liečbu hospodárstva poriadne ani len nezačne, ak sa nevyhnutná reštrukturalizácia neuskutoční za priamej réžie významného zahraničného investora. Poznajúc túto nevyhnutnosť sme Slovensko chceli spraviť zaujímavým predovšetkým rôznymi daňovými prázdninami, benevolenciou v odvodovej politike a pod. Zákon o investičných stimuloch sa v uplynulých štyroch rokoch pokúšal dať na háčik rôzne návnady, len aby sme chytili na udicu veľké ryby. Aj udica má však dva konce. Výraznejší pokrok neregistrujeme (odhliadnuc od jednorazových výpredajov) ani po vstupe SR do OECD. Štúdia vypracovaná Economist Intelligence Unit (EIU) pritom hovorí, že prílev investícií do strednej a východnej Európy bude mať v nastávajúcom období rastúcu krivku. Členské štáty EÚ však považujú za problém práve naše udice, teda udeľovanie daňových prázdnin a ďalších úľav pre veľkých investorov. Na Slovensku sa tento problém týka dohôd, na základe ktorých vláda priznala daňové úľavy U. S. Steel Košice (USSK) a Volkswagenu Slovakia. Doterajšie jamy v domácom podnikateľskom prostredí nás brzdia dokonca aj na trase Bratislava - Brusel. Hospodárska súťaž (spolu s poľnohospodárstvom a rozpočtom) patrí do trojky posledných kapitol, ktoré zostávajú prerokovať do vstupu do únie. Členské štáty EÚ totiž nemôžu v oblasti oceliarstva poskytovať štátnu pomoc a od kandidujúcich krajín požadujú, aby ju obmedzili a po roku 2006 zastavili. Vlani predstavoval objem štátnej pomoci 4,5 mld. Sk, čo bola len polovica z objemu v roku 2000. Uzavretie kapitoly má byť takto viazané na obmedzovanie výšky daňových úľav pre USSK, ako aj na obmedzovanie nárastu produkcie a exportu do EÚ. Odborníci Ekonomickej univerzity Bratislava pri zhodnotení vplyvov vstupu SR do Európskej únie došli k záveru, že z hľadiska ekonomického postavenia vo svete je pozícia SR uspokojivá. Podľa nového ukazovateľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji UNCTAD - indexu prijatých investícií - zavedeného v roku 2001, sa Slovensko (spolu s Kostarikou, Salvadorom Maďarskom a Malajziou) ocitlo v skupine krajín s dosiahnutým indexom 1. Znamená to, že vzhľadom na svoju ekonomickú pozíciu vo svete (meranú podielom na svetovom HDP, exporte a zamestnanosti) sme získali tomu zodpovedajúci objem priamych zahraničných investícií. Na porovnanie: priemer krajín strednej a východnej Európy predstavoval index 0,6. Stále sme však nedorástli na ČR (index 2), Estónsko (1,6), Poľsko (1,3) a dokonca ani na Bulharsko(1,2). Značné rozdiely medzi kandidátskymi krajinami v rokoch 1996 až 2000 odrážajú veľkosť ich trhu, kvalitu celkového podnikateľského prostredia, výšku mzdových nákladov, vybavenosť prírodnými zdrojmi, rozdielne privatizačné metódy a prístup na trh. Nastupujúca vláda na Slovensku preto bude musieť doterajšie stimulačné priority poriadne preorať. V tom zmysle, že na prvom mieste musí neohrozene dominovať štandardné podnikateľské prostredie a legislatíva paragrafmi plynule prepojená na osvedčené európske zákony. Hospodárska súťaž, to je extraliga, kde sa (podobne ako v športe) akékoľvek dopingy nepovoľujú. Vyrovnať sa s tým musíme nielen my, ale aj Česko, Maďarsko, Poľsko a Malta. Úloha pre Slovensko je o to ťažšia, že v uvedenej indexácii UNCTAD zaostávame za týmito krajinami aj v ďalších predmetoch. Proti zlepšeniu v tomto smere určite nebude namietať ani samotná únia a zrejme ani investori nezačnú dvíhať kotvy a sťahovať sa ďalej na východ. Lebo od toho, aby sme si mysleli, že sme pupkom sveta, máme poriadne ďaleko. V Európskom investičnom monitore sa totiž konštatuje: S výnimkou Poľska, ktoré zaznamenalo pokles zahraničných investícií o 42 %, sa stredná a východná Európa vyvíjajú systematicky dobre. Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a pobaltské štáty si vlani zlepšili pozíciu oproti roku 2000 tak v počte investičných projektov, ako aj v podiele na celkovom európskom trhu s investíciami. O Slovensku sa v tomto kontexte nehovorí. No na zlepšovanie kondície musia naši tréneri používať iba štandardné postupy.
