Emancipačný proces vo fonde

Krajiny EÚ sa dožadujú väčšieho vplyvu na rozhodovaní MMF

Medzinárodný menový fond (MMF) stojí opäť na križovatke. O potrebe zmien v tejto medzinárodnej finančnej inštitúcii sa v poslednom období hovorí čoraz častejšie. Jedni chcú zmeniť už samotné smerovanie fondu, iní zasa požadujú väčší vplyv pri rozhodovaní v tejto finančnej inštitúcii.

Na poslednom zasadnutí MMF a Svetovej banky, ktoré sa konalo koncom septembra, sa krajiny Európskej únie okrem iného dožadovali väčšieho vplyvu na rozhodovaní a kládli dôraz na emancipačný proces v MMF. Krajiny EÚ poukazujú na skutočnosť, že USA ako jediný štát vďaka organizácii MMF a rozdeleniu hlasovacích práv má vo fonde právo veta.

Každá z krajín, ktorá je členom MMF, vkladá do fondu finančné prostriedky - členské kvóty. Na základe nich sa určuje výška hlasovacích práv. Väčšina štátov nemá podiel vyšší ako 1 %, a preto sú začlenené do 24 skupín, kde spolu dosahujú väčší vplyv. Slovensko so svojím 0,18-percentným podielom na hlasovacích právach je napríklad členom tzv. Belgickej skupiny. Vďaka tomuto rozdeleniu 15 členov EÚ, ktoré spolu dosahujú takmer 2-krát väčší podiel na hlasovacích právach ako USA, majú na rozhodovaní fondu minimálny vplyv. Najväčší podiel na hlasovaní majú práve Spojené štáty, a to 17 %. Keďže v MMF sa o dôležitých veciach rozhoduje 85-percentnou väčšinou (pri ostatných, menej významných stačí len 70 % všetkých hlasov), bez súhlasu USA sa žiadna transakcia neuskutoční. Na začiatku činnosti fondu v druhej polovici 40. rokov podiel USA v MMF predstavoval až 30 %, pričom sa vychádzalo z povojnovej ekonomickej situácie. Postupom času došlo k rozvoju európskych a ázijských ekonomík, čo sa odrazilo v znížení podielu USA v MMF. Aj napriek tomu majú dnes Spojené štáty ako jediná krajina pri rozhodovaní právo veta.

EÚ vníma tento fakt ako hendikep, ktorý už dnes, ale najmä v blízkej budúcnosti môže ovplyvniť funkčnosť samotnej finančnej inštitúcie pri plnení jej základných cieľov. A práve otázka hlavných úloh a cieľov tejto multinárodnej inštitúcie sa stáva ďalšou oblasťou polemík a sporov ekonómov.

Problematickou sa javí pomoc, ktorú fond poskytuje niektorým krajinám. Pôvodný cieľ MMF bolo pomáhať členom pri prekonávaní krátkodobej nerovnosti v platobnej bilancii. V súčasnosti však táto inštitúcia poskytuje pomoc aj na iné účely, ktoré s pôvodnou úlohou nesúvisia. Niektorí ekonómi za to kritizujú vedenie MMF a žiadajú návrat k pôvodnej úlohe. Podobný názor zastáva aj profesor Bonnskej univerzity Manfred Nuemann, ktorý tvrdí, že poskytnutie pôžičky 16 mld. USD Argentíne a prisľúbenie (30 mld. USD) úveru pre Brazíliu je porušením doterajšej politiky fondu. Najväčšími dlžníkmi MMF sú krajiny, ktoré v posledných rokoch postihli finančné krízy (Turecko, Brazília, Argentína, Rusko, Mexiko, Indonézia a Kórea). V niektorých z týchto štátoch sa krízy zopakovali viackrát a ani ich súčasná situácia nie je ružová. A to všetko napriek poskytnutej pomoci zo strany fondu. Otázna je teda účinnosť takejto pomoci.

MMF vznikol na podporu medzinárodnej menovej spolupráce medzi krajinami. Jeho základnou úlohou bolo pomôcť štátom v prípade krátkodobých výkyvov v platobnej bilancii tak, aby nebol ohrozený medzinárodný pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Na sklonku 90. rokov však nedokázal nielen zabrániť, ale ani predvídať finančné krízy, ktoré postihli rôzne kúty rozvíjajúcich sa trhov a vrhli zlé svetlo na prácu fondu. Táto inštitúcia preto dnes stojí pred mnohými zmenami, ktoré možno poznačia jej doterajší charakter.

Marcel Laznia