Hospodársky denník
USD42,526 Sk
EUR41,963 Sk
CHF28,719 Sk
CZK1,383 Sk
  Pondelok  7.Októbra 2002

Emancipačný proces vo fonde

Krajiny EÚ sa dožadujú väčšieho vplyvu na rozhodovaní MMF

Medzinárodný menový fond (MMF) stojí opäť na križovatke. O potrebe zmien v tejto medzinárodnej finančnej inštitúcii sa v poslednom období hovorí čoraz častejšie. Jedni chcú zmeniť už samotné smerovanie fondu, iní zasa požadujú väčší vplyv pri rozhodovaní v tejto finančnej inštitúcii.

Na poslednom zasadnutí MMF a Svetovej banky, ktoré sa konalo koncom septembra, sa krajiny Európskej únie okrem iného dožadovali väčšieho vplyvu na rozhodovaní a kládli dôraz na emancipačný proces v MMF. Krajiny EÚ poukazujú na skutočnosť, že USA ako jediný štát vďaka organizácii MMF a rozdeleniu hlasovacích práv má vo fonde právo veta.

Každá z krajín, ktorá je členom MMF, vkladá do fondu finančné prostriedky - členské kvóty. Na základe nich sa určuje výška hlasovacích práv. Väčšina štátov nemá podiel vyšší ako 1 %, a preto sú začlenené do 24 skupín, kde spolu dosahujú väčší vplyv. Slovensko so svojím 0,18-percentným podielom na hlasovacích právach je napríklad členom tzv. Belgickej skupiny. Vďaka tomuto rozdeleniu 15 členov EÚ, ktoré spolu dosahujú takmer 2-krát väčší podiel na hlasovacích právach ako USA, majú na rozhodovaní fondu minimálny vplyv. Najväčší podiel na hlasovaní majú práve Spojené štáty, a to 17 %. Keďže v MMF sa o dôležitých veciach rozhoduje 85-percentnou väčšinou (pri ostatných, menej významných stačí len 70 % všetkých hlasov), bez súhlasu USA sa žiadna transakcia neuskutoční. Na začiatku činnosti fondu v druhej polovici 40. rokov podiel USA v MMF predstavoval až 30 %, pričom sa vychádzalo z povojnovej ekonomickej situácie. Postupom času došlo k rozvoju európskych a ázijských ekonomík, čo sa odrazilo v znížení podielu USA v MMF. Aj napriek tomu majú dnes Spojené štáty ako jediná krajina pri rozhodovaní právo veta.

EÚ vníma tento fakt ako hendikep, ktorý už dnes, ale najmä v blízkej budúcnosti môže ovplyvniť funkčnosť samotnej finančnej inštitúcie pri plnení jej základných cieľov. A práve otázka hlavných úloh a cieľov tejto multinárodnej inštitúcie sa stáva ďalšou oblasťou polemík a sporov ekonómov.

Problematickou sa javí pomoc, ktorú fond poskytuje niektorým krajinám. Pôvodný cieľ MMF bolo pomáhať členom pri prekonávaní krátkodobej nerovnosti v platobnej bilancii. V súčasnosti však táto inštitúcia poskytuje pomoc aj na iné účely, ktoré s pôvodnou úlohou nesúvisia. Niektorí ekonómi za to kritizujú vedenie MMF a žiadajú návrat k pôvodnej úlohe. Podobný názor zastáva aj profesor Bonnskej univerzity Manfred Nuemann, ktorý tvrdí, že poskytnutie pôžičky 16 mld. USD Argentíne a prisľúbenie (30 mld. USD) úveru pre Brazíliu je porušením doterajšej politiky fondu. Najväčšími dlžníkmi MMF sú krajiny, ktoré v posledných rokoch postihli finančné krízy (Turecko, Brazília, Argentína, Rusko, Mexiko, Indonézia a Kórea). V niektorých z týchto štátoch sa krízy zopakovali viackrát a ani ich súčasná situácia nie je ružová. A to všetko napriek poskytnutej pomoci zo strany fondu. Otázna je teda účinnosť takejto pomoci.

MMF vznikol na podporu medzinárodnej menovej spolupráce medzi krajinami. Jeho základnou úlohou bolo pomôcť štátom v prípade krátkodobých výkyvov v platobnej bilancii tak, aby nebol ohrozený medzinárodný pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Na sklonku 90. rokov však nedokázal nielen zabrániť, ale ani predvídať finančné krízy, ktoré postihli rôzne kúty rozvíjajúcich sa trhov a vrhli zlé svetlo na prácu fondu. Táto inštitúcia preto dnes stojí pred mnohými zmenami, ktoré možno poznačia jej doterajší charakter.

Marcel Laznia

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.