Pakistanec investuje v Česku

Budeme váhať, kým náš textil neprevalcuje lacná výroba

Investovať v období recesie do textilného priemyslu si vyžaduje veľkú dávku rozvahy. Ak na mieste investora je Pakistanec Said Akhar, majiteľ spoločnosti Sandra Textile Mills, miesto investícií je stredná Európa, konkrétne zelená lúka v priemyselnej zóne Chlebovice v okrese Frýdek-Místek a rozpočet stavby 6 mld. CZK, je investičný zámer akiste dobre premyslený, ba navyše podporený vládnymi zvýhodneniami. Závod vybavený najmodernejšou technológiou by mal produkovať štyri druhy výrobkov, od priadze až po odevy. Poskytne prácu pre 2500 osôb, čo vo vzťahu k Slovensku vytvorí zaiste tlak na potreby pracovnej sily, najmä na Kysuciach. Plánovaná produkcia závodu by sa mala predbežne v celej hodnote (tržby 1,3 mld. Sk) vyvážať do USA. Napriek tomu, že produkcia nového závodu, zameraná na spracovanie bavlny a bavlnárskych výrobkov, by zatiaľ nemala vytvoriť konkurenčný tlak na domácom trhu. Napriek tomu vyvoláva úvahy domácich výrobcov čo ďalej a prehodnotiť možnosti textilného a odevného priemyslu, ktoré mnohí z makroekonómov a bankárov zaradili do priečinka „útlmový“.

„Slovenský textilný priemysel, najmä jeho prvovýroba, sa už niekoľko rokov stretáva s konkurenciou cenovo nízkych výrobkov najmä ázijských výrobcov. Každý hospodársky výkyv európskych ekonomík ovplyvňuje predaj textilu,“ hodnotí situáciu Jozef Fiedor, člen predstavenstva spoločnosti Maytex v Liptovskom Mikuláši. Ako odborník zaznamenáva, že zo slovenského trhu sa prakticky vytráca klasický metrový textil, ktorý nestačí s dychom súčasnej ponuke lacnej, často i brakovej konfekcie. „Aj napriek tomu, že viac ako dve tretiny produkcie našej spoločnosti sa umiestňuje na zahraničných trhoch, s postupným uvoľňovaním doterajších colných bariér sa trhový priestor úplne otvorí. Každá firma vrátane našej, ak chce v tomto konkurenčnom tlaku obstáť, musí radikálne znižovať náklady, modernizovať, zvládnuť náročné technológie a ponúknuť netradičný výrobok. Tieto a mnohé ďalšie priority majú už mnohí východoázijskí producenti za sebou,“ konštatuje Jozef Fiedor a dodáva, že osobne vidí riešenie v možnosti ponuky atraktívnych modernizačných úverov, vo vytváraní spoločných medzinárodných podnikov a zvýšení solventnosti slovenského trhu. Radikálna zmena si vyžaduje postupnosť krokov, ktoré zatiaľ v priemysle necítiť. Insolventnosť je chronickým problémom voľných investičných zdrojov pramálo a k tomu všetkému prístup bánk nezmenený. Priemysel akoby stále nebol pre banky dostatočne dôveryhodný, stále nedoceňuje historickú zručnosť pracovníkov v tomto priemysle a exportnú schopnosť výrobcov. Riešenia, ktoré by bolo potrebné prijať už dávno, nechávajú stále na seba čakať.

Rudolfa Vallová