Fakty opozíciou?

Peter Kasalovský

Hd je nezávislý od politických strán a lobistických skupín. Ešte stále je, ale nie je to vôbec jednoduché. Už som si viackrát prežil, čo sa dá schytať za „to“ od strán pravých, stredových aj reďkovitých a lobistov, ktorí sa dostanú k výkonnej moci po parlamentných voľbách. V minulosti aj od vlastníkov istého média, ktorí sa chceli s možnými-nemožnými víťazmi spojiť za každú cenu vopred, a nepochopili, že niekomu takéto správanie môže trvalo poškodiť zdravie.

Po tohtoročných voľbách som na tom relatívne lepšie. Nadhľad či skôr korektný odstup od strán aj lobistov vytvárajú priestor správať sa ako doteraz. Normálne a korektne s ambíciou čo najobjektívnejšie informovať - komentovať hospodársky a spoločenský život. Máme to šťastie, že sme spojení s tými, ktorí ho vdychujú a tiež udržujú, resp. podľa možností aj skvalitňujú. A navyše, väčšina z nich nemá jednofarebné videnie a rovnako odmieta tak ružové, ako aj tmavé okuliare.

Občania kreovali nový parlament a rozhodli o tom, kto bude vládnuť a kto bude v opozícii. Rozdiel medzi víťazmi a porazenými je necelých stotisíc hlasov, a to je dosť málo na to, aby ktokoľvek tvrdil, že všetko z dielne predchádzajúcej, ku ktorej sa pripojila Aliancia nového občana, je v súlade so želaním väčšiny. Doterajší vývoj hospodárstva a vôbec spoločnosti má viac ako dosť chabých stránok a takých otvorených rán, ktoré možno sceliť iba všeobčianskym rozumom a prácou.

So všetkými zadobre, aj to sa dá, ale má to svoje pasce. Lepšie však je, ale dosť nevďačné, keď napomáhate, aby sa z rôznych názorov vytváral v danej chvíli ten optimálny. Aby ani jedna strana neupadla do mdlôb a bujarosti zo svojej múdrosti, ba až geniality, neochorela z mandátu moci tak, že tých ostatných postaví do pozícií štatistov. A najmä vtedy, keď ide o nezvratné procesy a rozhodnutia, čo sme si už niekoľkokrát vyskúšali nielen v minulom, ale aj v tomto režime.

Tešme sa, že najvyššia úroveň predstaviteľov štátu bude konečne príkladom pre všetkých svojich pracovníkov a tiež najrôznejších úradníkov v prijímaní iných názorov, ako sú ich vlastné a v zmysluplnej komunikácii s opozíciou, a najmä s občanmi. Je zrejmé, že ten príklad je viac ako potrebný. Keď už pre nič iné, tak kvôli krehkému rozdielu troch mandátov medzi väčšinou a menšinou v našom parlamente. Aby tá krehkosť sa tak stala v tomto čase oceľovou, čo by štátu prospelo.

Mať úctu k občanovi ako takému, ale aj k faktom, to by bolo normálne. Zo strany vládnej, ale aj opozičnej, ale z tej našej nezávislej.

Peter Kasalovský