Čaká nás paneláková story

Komentuje Jozef Kunik

Ak bilancujeme uplynulé štyri roky, vláda zanechala za sebou viacero restov. Jedným z nich je aj výstavba bytov. Vládny kabinet sľuboval, že vytvorí podmienky, aby sa postavilo za štyri roky 56-tisíc bytov. Žiaľ, toľko bytov sa nepodarilo postaviť, a to z rôznych dôvodov. Pritom je minimálne zarážajúce, že stále sa vraví iba o výstavbe nových bytov. Akosi uniká pozornosti, že sa nám ročne doslova „rozsype“ niekoľko tisíc bytov, pretože sa ich obnove nevenovala žiadna pozornosť. Na Slovensku máme približne 850-tisíc bytov v bytových domoch, z toho viac než 500-tisíc v panelovej výstavbe. Naše paneláky, ako nás ubezpečovali socialistickí odborníci, mali vydržať približne 80 rokov a pri pravidelnej bežnej údržbe až 100 rokov. Ako však dnes zisťujeme, vinou nekvalitnej práce, nekvalitných materiálov či dokonca systémových porúch (trhliny v paneloch, zlé spájanie panelov atď.) je ich životnosť podstatne nižšia. Jedným z dôvodov je aj fakt, že systémovo zanedbávame včasnú a pravidelnú údržbu bytov. Pritom nejde o maličkosti, veď na komplexnú obnovu bytu a bytového domu treba približne 650-tisíc Sk na jeden byt. Čiže žiadna zábava. Pritom či chceme alebo nie, tento problém sa onedlho objaví u nás v plnej nahote. Určite si mnohí vieme predstaviť, aké výhovorky by sme počuli, ak by spadol čo len jeden panelák, pod troskami ktorého by zostali občania. Pritom podľa predsedu Slovenského zväzu bytových družstiev Vladimíra Sekaninu, pri byte a dome nad tridsať rokov sa predpokladá, že by sa už mali podstatné časti rekonštruovať. O výhodnosti rekonštrukcie svedčí aj skúsenosť z OSBD v Martine, kde rekonštrukciou a zateplením bytov dosiahli až o 40 - 60 % menšie náklady na kúrenie. Lenže to všetko stojí doslova balík peňazí. Avšak, kto si bude môcť z menej solventných rodín dovoliť takúto rekonštrukciu, pretože pri súčasných cenách bývania a nákladoch na živobytie je prakticky pre tisíce rodín nemožné ešte aj ušetriť státisícové sumy na rekonštrukciu bytu.

Štát sa predajom nezrekonštruovaných bytov veľmi šikovne zbavil zodpovednosti za ich obnovu a všetku ťarchu s tým spojenú, nechal na hlavách čoraz viac chudobnejúcich občanov. Podľa odborníkov v roku 1992, v čase keď sa začalo s predajom štátnych bytov do osobného vlastníctva, dosiahol „údržbový“ dlh na obnove panelákov približne 182 mld. Sk. Tento dlh, ktorý sa infláciou stále šplhá do závratných výšok, sa, samozrejme, preniesol na nových vlastníkov, ktorí si kúpili lacné byty či si to uvedomili alebo nie. Pritom ak by sa vypracoval nejaký racionálny projekt rekonštrukcie bytového fondu u nás, podľa skúseností z vyspelých európskych krajín, získali by nielen občania, ale aj štát, pretože tisíce a tisíce stavbárov a ďalších profesií by malo na desiatky rokov prácu a nevznikali by nové nároky na výstavbu ďalších bytov. Za súčasnej vlády sme sa štartu do obnovy bytov s výhodnými daňovými, úverovými a ďalšími podmienkami nedožili. Bude to v budúcich štyroch rokoch lepšie?