Rozdeľujeme a. s. na dve nové

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Vzniká daňová povinnosť (daň z darovania alebo daň z prevodu a prechodu nehnuteľností) pri rozdelení akciovej spoločnosti bez likvidácie na dve nové akciové spoločnosti podľa zákona SNR č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov?

- Pri rozdelení akciovej spoločnosti bez likvidácie na dve nové akciové spoločnosti nedochádza k zmene vlastníctva nehnuteľností na iný subjekt. V tomto prípade nie sú splnené podmienky a náležitosti predmetu dane. Predovšetkým nejde o odplatný prevod podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, kde predmetom dane je odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam a vklady nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev. Pri tomto rozdelení nedochádza ani ku vkladu, pretože majetok tvoriaci vklad prechádza zo zákona na právneho nástupcu. Z uvedeného vyplýva, že takýto prípad nepatrí pod ustanovenia citovaného zákona.

Aký je zdaňovací postup pri zámene nehnuteľností podľa zákona SNR č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi dvoma účastníkmi zámennej zmluvy, kde jeden z účastníkov spravuje nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve štátu, a druhý účastník má nehnuteľnosť vo vlastníctve obce?

- Na zdanenie zámennej zmluvy sú rozhodujúce: ustanovenie § 8 ods. 1 písm. d) cit. zákona, podľa ktorého daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je prevodca a nadobúdateľ, ak ide o výmenu nehnuteľností a na tento prípad predovšetkým ustanovenie § 8 ods. 3 písm. a) a písm. f) cit. zákona, podľa ktorého daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nie je orgán štátnej správy i obec. Podľa vami predloženej zámennej zmluvy ani jeden subjekt v tomto prípade nie je daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, a preto táto uskutočnená zmluvná výmena nehnuteľností nepodlieha režimu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Minulý rok som predal nehnuteľnosť. Správca dane mi vyrubil daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorú som však nezaplatil a do dnešného dňa mi nabehlo penále obrovských rozmerov. Pýtam sa, prečo v tomto zákone je uvedené také veľké penále, keď ostatné daňové zákony majú penále

- Je pravda, že v zákone SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov bolo v porovnaní s inými daňovými zákonmi v ustanovení § 23 ods. 2 uvedené, že ak nebola vyrubená a predpísaná daň zaplatená včas a v správnej výške, bol daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,5 % z nedoplatku dane. Ale v ostatnej novele tohto zákona sa už pamätalo aj na túto skutočnosť a penále v prípade riadneho a včasného nezaplatenia dane je podstatne nižšie, ako bolo v minulosti stanovené. Zámerom zákonodarcu pri zakomponovaní takto vysokého penále bola skutočnosť, že v prípade ak daňovník (v tomto prípade predávajúci) nezaplatil uvedenú daň, peniaze, ktoré dostal z právneho dôvodu kúpnej zmluvy, mohol vložiť do peňažného ústavu. Takto uložené finančné prostriedky v peňažnom ústave by sa mohli úročiť, čím by daňovník mohol ešte získať a daňovú povinnosť si splniť neskoršie.

Tento zámer vydržal iba do 1. apríla 2002, keď nadobudol účinnosť zákon č. 107/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Táto v poradí piata novela zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov má vo svojom § 23a ustanovené, že ak daňovník dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nezaplatí daň najneskôr v lehote jej splatnosti v správnej výške, je povinný zaplatiť penále 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane, najviac však do 100 % dlžnej sumy.

Vystupujem ako dedič. Po právoplatnom rozhodnutí o dedičstve som nadobudol dedičstvo vo forme nehnuteľností na východnom Slovensku. Mojím trvalým bydliskom je Nitra. Môj otec, po ktorom som nadobudol dedičstvo, však mal trvalé bydlisko v Trnave. Na ktorom daňovom úrade som povinný zaplatiť daň z dedičstva, keď som sa dopočul, že daň mám zaplatiť v mieste príslušnému správcovi dane v mieste môjho trvalého bydliska, ale počul som sa aj o takom prípade, že miestne príslušným správcom dane je aj daňový úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Čo platí podľa daňových zákonov?

- V tomto prípade sa postupuje podľa zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, v ktorom je v § 21 ods. 2 ustanovené, že pri dani z dedičstva je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého mal naposledy poručiteľ trvalý pobyt. Ak poručiteľ nemal v čase smrti trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého sa majetok poručiteľa nachádza. Pri vzniku tohto ustanovenia sa chcelo predísť možným komplikáciám, ak by príslušným správcom dane bol správca, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Ak by bolo viac nehnuteľností, ktoré by boli predmetom dedičstva, vznikla by existencia viacerých príslušných správcov dane pre uvedenú daň, čo by mohlo byť spojené s viacerými problémami. Príslušnosť správcu dane vás mohla zmiasť aj iným zákonom, podľa ktorého správca dane v tomto prípade nepostupuje, a to zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, kde v ustanovení § 3 ods. 7 je uvedené, že pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.

JUDr. Otto Nedveď