Nižšie dane a štíhlejší štát

Názory strán novej vládnej koalície zatiaľ sú dosť zajedno

Slovenská republika ďalej nemôže míňať toľko ako doteraz. Jej ekonomika nie je natoľko vitálna. Nestačí ozdraviť bankový sektor, keď finančné inštitúcie stále váhajú v úverovej oblasti znášať mieru rizika a spolupodieľať sa na reštrukturalizácii podnikov. Predstavenstvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) odporúča, aby vláda SR pri spracovaní programového vyhlásenia a rozpočte verejných financií kládla dôraz najmä na také zvýšenie výkonnosti a konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky, ktoré naplní ekonomické kritériá vstupu SR do EÚ, presadzovaním rastovej koncepcie rozvoja národného hospodárstva. Podnikateľská sféra zároveň s nádejou očakáva praktické naplnenie proklamovaných slov o znižovaní daňového a odvodového zaťaženia. Zvlášť európske vlády stále veľa peňazí prerozdeľujú. Tieto ekonomiky charakterizuje vysoká miera verejných výdavkov a neefektívne hospodárenie s verejnými financiami. Výnimkou nie je ani Slovensko. Podľa Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) v roku 2002 dosiahne celkové daňové a odvodové zaťaženie v SR merané ako podiel konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte 46,8 %. Ak meriame daňové a odvodové zaťaženie podľa podielu čistej mzdy na celkových mzdových nákladoch firmy, zistíme, že štát každému pracujúcemu vezme 52,5 % jeho zárobku na daniach. Vláda preto musí jasne

vytýčiť mantinely,

do ktorých sa musí vtesnať štátna správa. Najsilnejšie parlamentné strany sľubovali vo volebnom programe v určitej podobe zníženie daní. ANO chce znížiť sadzby dane z príjmov právnických osôb na 15 - 19 % a opätovne prerozdeliť daňové pásma a sadzby, aby vzniklo optimálne daňové zaťaženie fyzických osôb. KDH presadzuje rovnú daň 14 % a zníženie základu dane zo závislej činnosti pre rodiny vychovávajúce deti. Aj SDKÚ je za rovnú daň na úrovni 14 - 15 % a navrhuje aj rozšírenie možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH). Podľa ANO treba znižovať mieru prerozdeľovania verejných financií a pri DPH a spotrebných daniach bude nutné akceptovať záväzky vyplývajúce z rokovaní o vstupe do Európskej únie. SDKÚ tiež hovorí o potrebe znížiť podiel verejných financií na našom hrubom domácom produkte a KDH o tom, že

dane treba znížiť

tak, aby nemali vplyv na hospodárenie štátu. Všetky tieto prípravy na break vychádzajú zo základnej čiary: zaťaženie je u nás vyššie, než je priemer Európskej únie či OECD a omnoho vyššie, než je to v najrozvinutejších krajinách sveta (USA). Slovensko má napríklad šiestu najvyššiu sadzbu DPH na svete. Najvyšší podiel na celkovom bremene, ktoré štát uvaľuje na pracujúcich občanov, však na Slovensku nemajú dane, ale odvody na zdravotné, dôchodkové a nemocenské poistenie a do fondu zamestnanosti. Odvody na Slovensku sú najvyššie zo všetkých 30 krajín sveta združených v OECD. A odvodové zaťaženie zamestnanca je na Slovensku vyššie než zaťaženie daňové. Predstavuje 50,8 % z hrubých miezd (z toho 12,8 % platí priamo zamestnanec a 38 % platí zamestnávateľ) a jeho podiel na celkových mzdových nákladoch zamestnanca je 36,8 % (kým podiel daní je 15,7 %). To sú argumenty, ktoré sa prikláňajú k názoru, že Slovensko by malo

odolať pokušeniu,

aby pod rúškom harmonizácie daní s Európskou úniou pristúpilo k ich zvyšovaniu. Prioritou by malo byť znižovať daňové zaťaženie a zmena sociálneho systému. A zoštíhlenie štátnej správy sa môže reálne uskutočniť iba vtedy, keď sa štátu podarí doterajších výdavkov zbavovať, resp. „prehodiť“ ich na niekoho iného.

Tibor Bucha