Pod nami demografická nálož

Dôchodková pasca číha aj na najbohatšie krajiny

Európania žijú dlhšie a majú menej detí. Štatisticky občan sa dožíva 76 rokov, z čoho iba 35 rokov strávi zárobkovou činnosťou. Rozpočtové príjmy z poistného ustavične klesajú, kým výdavky na dôchodky rastú. Píše sa rok 2035. Západná Európa ohlasuje drastické, dvadsaťpercentné zvýšenie daní, dočasne obmedzuje alebo pozastavuje výplatu dôchodkov a sociálnych dávok. Nemocnice operujú iba pacientov, ktorí dokladujú, že si môžu liečbu uhradiť z vlastných prostriedkov. Zlé sci-fi? Nie tak celkom. Rozpočtom aj mnohých štátov zámožnej časti Európy skutočne hrozí bankrot. Vo všetkých krajinách s výnimkou Švajčiarska a Veľkej Británie garantuje výplaty dôchodkov a sociálnych dávok štát. Rovnako tak u nás. Zamestnanci povinne prispievajú poistným do rozpočtu a z týchto prostriedkov sa priebežne vyplácajú dôchodky na úrovni stanovenej štátom. Kým ešte pred dvanástimi rokmi na jedného dôchodcu pripadali minimálne štyri zamestnané osoby, súčasný demografický vývoj situáciu zásadne zmenil. Žijeme dlhšie, rodí sa menej detí a kľúčový pomer zamestnaných voči dôchodcom sa začal rýchlo meniť v prospech druhých. Dnes je v produktívnom veku 3,4 milióna obyvateľov, v blízkej budúcnosti ich bude len 2,9 milióna.

Ako z toho von? Nielen u nás, ale aj v celej Európe sa politici vyhýbajú reformám tak dlho, ako to len ide. Občan ich totiž prijíma s veľkou nevôľou. Systém dôchodkového zabezpečenia na Slovensku sa do finančnej nerovnováhy dostal už dávnejšie. Väčšina politikov na to aj upozorňuje, ibaže na

modeli reformy

sa doteraz nezhodli. Aj náš dôchodkový systém sa dostal postupne do „pasce“ starnúcej generácie. Najvýraznejšiu zmenu v doterajších snahách o reformu predstavuje postupné zvyšovanie dôchodkového veku. Aj po tomto postupnom zvyšovaní dôchodkového veku žien na úroveň 60 rokov je vek odchodu do dôchodku na Slovensku čoraz nižší ako vo väčšine členských krajín OECD. Podľa expertov nevyhnutné však bude aj zavedenie valorizácie maximálneho vymeriavacieho základu. Hoci na uskutočnenie dôchodkovej reformy sa vyčlenilo 65 mld. Sk (z predaja SPP), transakčné náklady v strednodobom výhľade zvýšia deficit štátneho rozpočtu každoročne o jedno percento hrubého domáceho produktu. Na skutočnú dôchodkovú reformu zatiaľ

nenašla odvahu

ani jedna vláda. Za reformu totiž nemožno považovať iba vytvorenie kapitalizačného piliera založeného na báze osobných účtov, do ktorého by sa presmerovala určitá časť povinných odvodov. Ak by pri nezmenenom stave právnych predpisov prestali do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne plynúť akékoľvek odvody, za zabezpečenie budúcich výplat všetkých doteraz vzniknutých nárokov v oblasti starobných dôchodkov by poisťovňa musela dnes disponovať sumou viac ako 2 bilióny (2000 mld.) Sk. Nová vládna koalícia ohlásila snahu začať razantnú reformu dôchodkového systému. Podľa nej prostriedky na život v dôchodkovom veku budú nevyhnutne v čoraz väčšej miere pochádzať z úspor a ďalšieho majetku občanov nadobudnutých v ich aktívnom veku.

Eleonóra Bujačková

Slovensko v roku 2025

* bude nás 5,2 milióna, teda asi o 200-tisíc menej ako dnes

* počet obyvateľov v produktívnom veku klesne z 63,4 na 58,5 %

* až pätina obyvateľstva bude staršia ako 65 rokov