Nie iba dožiť

Postreh Andreja Pokojného

Obdobie dôchodku by malo ľuďom, ktorí desiatky rokov pracovali, slúžiť na to, aby konečne mohli žiť a nebojím sa povedať, aj si užívať. U nás sa však táto životná etapa stále chápe ako obdobie, v ktorom sa už len viac či menej dôstojne dožíva. Táto filozofia, dlho udržiavaná pred i po roku 1989 tým, že vykazuje penzistov z existenčnej stránky na perifériu spoločnosti, by mala prejsť pozitívnou transformáciou. Jeden z humanitne založených profesorov nedávno poznamenal, že je to vek, keď by ľudia mali začať naplno vychutnávať svoje celoživotné „dividendy“. Na to sa však treba zároveň pripraviť aj z kondičnej a zo zdravotnej stránky, čo u nás nie je jednoduché. Čas oddychu by tak mal byť nie koncom, ale vyvrcholením bytia. Žiaľ, dlho pre väčšinu našich občanov ešte nebude.