Prevádzkujú aj rybníky

Les, to je život plný zodpovednosti

Odštepný závod Smolenice, Lesy SR, š. p., ako jeden z dvadsiatich šiestich odštepných závodov závodu lesnej techniky a odštepného závodu Semenoles, obhospodaruje viac ako 42-tisíc hektárov porastovej pôdy od Malých Karpát až po začiatky Inoveckého pohoria v Moravanoch nad Váhom. Z celkovej plochy tvoria hospodárske lesy takmer 29-tisíc hektárov, ochranné lesy viac ako päťtisíc hektárov a lesy osobitného určenia takmer sedemtisíc hektárov. O tieto územia sa stará 377 zamestnancov v deviatich lesných správach, jednom dopravno-hospodárskom stredisku, v stredisku chovu rýb a v stredisku drevárskej výroby. Zásoba lesných porastov je 9,8 milióna kubíkov drevnej hmoty, pričom ročný etát ťažby dreva predstavuje 154-tisíc kubíkov. Najviac zastúpené dreviny, viac ako 50 %, predstavuje buk, dub 15 % a hrab 9,5 %. Ihličnaté dreviny tvoria 10-percentný podiel, z ktorého je najviac zastúpená borovica s 5,7 %. V koncom septembra odovzdal odštepný závod Smolenice do užívania náučno-poznávací chodník Majdán pre turistov, mládež a širokú verejnosť. Návštevníkom postupne na štyroch zastávkach odhaľuje najkrajšie oblasti lesov okolo Smoleníc, historické i prírodné zaujímavosti v rámci takmer šiestich kilometrov dlhej trasy, začínajúcej na Lošonskom mlyne, s celkovým prevýšením sto metrov. Súčasťou zastávok je prameň Husí stok, nachádzajúci sa v ochrannom lese v skalnatom vápencovom reliéfe.

Kvalita vody spĺňa podmienky STN a je sledovaná od roku 1975. Druhou zastávkou je stredisko chovu rýb na Parine, ktoré dal vybudovať gróf Móric Pálffy na horskej bystrine Parná v roku 1876. Aj dnes je v prevádzke 18 rybníkov, v ktorých sa chová pstruh dúhový, pstruh potočný a sivoň americký. Dva solitéry smreka obyčajného boli vysadené v roku 1848 na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa I., dosahujú výšku 32 a 35 metrov a okrem kultúrnej hodnoty majú aj mimoriadnu estetickú a krajinotvornú funkciu. Ďalšou zastávkou je vodná nádrž Parina, domov vodného vtáctva i ondatry pižmovej. Práve tu vidno trasu bývalej úzkorozchodnej lesnej železnice z roku 1900, v súčasnosti sa renovuje menšia časť jej pôvodného úseku, ktorým sa prevážalo drevo do chemickej továrne. Príkladom vzniku a vývoja bukových porastov je posledná lokalita Močiar. Predstavuje hospodárske lesy, ktorých hlavným poslaním je produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov.

Zora Petrášová